BANSKÁ ŠTIAVNICA

Staré banícke mesto Banská Štiavnica je dnes okresným a zároveň jedným z najkrajších slovenských miest, zapísaným do svetového dedičstva UNESCO. Leží na svahoch Štiavnických vrchov stredného Slovenska, v Bansko Bystrickom kraji, v regióne Hont.

:: Slovensko > Mestá > Banská Štiavnica

Banská Štiavnica
Banská Štiavnica

Lokalizácia: 48°27'31.7"N 18°53'35.5"E - mapa
Okres: Banská Štiavnica
Kraj: Banskobystrický kraj
Krajskô mesto: Bánska Bystrica
Región Hont

Okresné mesto Banská Štiavnica
Počet obyvateľov: 10.500
Poloha: mesto leží v malebnom prostredí Štiavnických vrchov,
Charakter: staré banské mesto je rozložené na svahoch
Nadmorská výška: 474 - 749 m n.m.

História baníctva

Banícke mesto Banská Štiavnica - patrí medzi významné banské mes­tá Európy. Najstaršie písomné doklady o ťažbe kovov sú z r. 1075, najstarší názov mesta z r. 1217. Prvý sídliskový útvar bol na vrchole kopca Glanzenberg - hlinenými valmi opevnené hradisko. Bolo to na mieste kde rudné žily vychádzali na povrch a dali sa ľahko ťažiť. Nové, súčasné mesto založené na prelome 12. - 13. storočia vo vyústení údolí pod vrchmi Ganzenberg a Paradais. Už v 1. polovici 13. storočia malo dva veľké, od seba vzdialené román­ske kostoly. Od r. 1245 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ťažilo sa tu zlato neskôr striebro a donedávna polymetalické rudy farebných kovov.

Tretie najväčšie mestom v Uhorsku

Roku 1735 bola v Banskej Štiavnici zriadená banská škola, ktorú r.1763 povýšili na Banskú akadémiu, prvú vysokú školu tohto druhu v Európe. R.1807 pribudla k nej Lesnícka akadémia. R.1783 bola založená prvá medzinárodná spoločnosť banských a hutníckych odborníkov. Mesto malo koncom 18. stor. vyše 24.000 obyvateľov a bolo tretie najväčšie mestom v Uhorsku. Od 19. storočia nastal úpadok baníctva postupným vyčerpávaním rúd. V polovici 19. stor. r.1870 a r.1888 nastali masové hnutia baníkov za zvýšenie miezd.

Mestská pamiatková rezervácia

Mesto Banská Štiavnica je mestskou pamiatkovou rezerváciou a je zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najpozoruhodnejšie objekty sú: Starý zámok, národná kultúrna pamiatka, protiturecká pevnosť vybudovaná v rokoch 1546 - 1559 z pôvodne románsko - gotického farského kostola. Renesančná pev­nosť Nový zámok. Gotické a renesančné domy patricijov s pô­vodnými portálmi v centre historického jadra mesta na Trojičnom námestí. Neskorogotický kostol Svätej Kataríny tzv. Slovenský z roku 1488 - 1491, v interiéri je nástenná maľba na ploche 90 m2 z obdobia okolo r.1500 a gotické kamenné figurálne konzoly.

Pamiatky

Súbor 11 budov, v ktorých pôsobila Banícka a Lesnícka akadémia, bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Románsky kostol s empírovou úpravou s hodnotným interiérom. Pôvodne gotická rad­nica, v súčasnosti v neskorobarokovej úprave. Renesančno - baro­ková Piargská brána bývalá časť mestského opevnenia. Morový stĺp so súsoším Svätej Trojice patriaci medzi vrcholné diela sochárstva. Klopačka, baroková vežovitá budova z r.1681, z ktorej klopaním na drevenú dosku zvolávali baníkov do práce.

morový stĺp Námestie svätej Trojice - morový stĺp, kostoly, paláce bohatých pánov baní, meštianske domy, v kopcoch nad nimi malé banícke domčeky, všetko spájajú úzke uličky, chodníky a tisíce schodov.
Kalvária Štiavnická kalvária - stojí na kopci Scharfenberg, výjavy z ukrižovania Ježiša, najkrajšia baroková kal­vária Európy, vidno ju zo všadiaľ a poskytuje nádherné výhľady na štiavnickú kalderu.
Starý zámok Starý zámok - kostol bol v období tureckej hrozby prebudovaný na pevnosť, expozícia o baníctve, streleckých terčov, kováčstva, fajkárska dielňa, výstavy Barokovej plastiky a Kalvária v azyle..
Nový zámok Nový zámok - nazývaný tiež Dievčenský alebo tiež Panenský, bol postavený v období 1564-1571. Plnil obranné a signalizačné funkcie počas Turecķých vpádov na Slovenské územie.
Kostol sv. Kataríny Kostol sv. Kataríny - neskorogotický kostol patrí medzi najkrajšie kostoly v Banskej Štiavnici. Hovorí sa mu slovenský, pretože už od roku 1658 sa v ňom kázalo po slovensky.
Farský kostol Farský kostol - rímsko-kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie, alebo tzv. nemecký kostol, pôvodne dominikánsky kostol sv. Mikuláša, je najväčším chrámom v meste Banská Štiavnica.
Radnica Radnica - sídli na radničnom námestí, v blízkosti slovenského kostola a je sídlom mestskej rady už takmer 600 rokov. Budova patrí k najvzácnejším v meste, ručičky hodín sú naopak a vchod zozadu.
Banícka akadémia Banícka akadémia - budova zasadená doprostred Botanickej záhrady, zriadila ju v roku 1762 Mária Terézia ako prvú univerzitu svojho druhu na svete, kde sa zhromaždila špičková veda a technika doby.
Kammerhof Kammerhof - bývalé sídlo banského úradu, huty a mincovne na strednom Slovensku. Dnes expozícia o histórii baníctva, Baníckej akadémii, makety, vyba­ve­nie laboratórií, výborné dielničky pre deti.
Botanická záhrada Botanická záhrada - obklopuje budovy Baníckej a lesníckej akadémie, bola vysadená v 19. stor., viac ako 200 drevín, napríkl. céder libanonský, sekvoja mamutia, obor medzi stromami.
Počúvadlo Jazero Počúvadlo, tajchy - obľúbené rekreačné stredisko vzniklo pri banskom tajchu, čo boli umelo vybudované vodné nádrže, slúžili na zásobovanie banského podzemia vodou.
Banské múzeum Slovenské banské múzeum - nepoužívaná štôlňa Bartolomej spolu so štôlňou Ondrej sa v roku 1964 zmenili z reálnych baní na banské múzeum v prí­ro­de, ponúka fáranie pod zem pre návštevníkov.
Piargská brána Piargská brána - spolu s Novým zámkom chránila cestu do Banskej Štiavnice od Levíc a Pukanca, je jedinou dodnes zachovanou bránou z bývalého pro­titureckého mestského opevnenia.
Evanielický kostol Evanielický kostol - v prevažne katolíckej krajine si evanjelici mohli postaviť kostol až koncom 18. st. S výstavbou v Banskej Štiavnici začal F. Sivák v r. 1794 podľa projektu J. Thallera.
Klopačka Klopačka - vežovitá renesančno-baroková stavba pochádza z r. 1681 má šindľovú strechu s vežičkou so zvukovými otvormi. Z veže Klopačky sa klopaním na drevenú dosku zvolávalo do bane.
Socha Andreja Kmeťa Socha Andreja Kmeťa - top slovenský archeológ, botanik, geológ, historik. Jeho socha sa nachádza v strede Banskej Štiavnice, oproti budovy bývalej mestskej knižnice a farského kostola.

 

Kalvária

Neodmysliteľnou súčasťou panorámy Banskej Štiavnice je Kalvária, ktorá sa nachádzajúca na kopci za mestom. Barokový objekt sta­vieb z 18. storoč. tvoria: kostol, kaplnka, schody a voľne stojace plastiky a tiež sochy a nachádza sa na strmom kopci Scharfenberg. Stavanie kalvárií, tak znie slovenské označenie Golgoty, teda vrchu, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Krížové cesty ako pripo­mie­nky "poslednej Ježišovej cesty" pred jeho ukrižovaním, sa budovali najmä v 15. storočí ako veľmi rozšírená činnosť bohatých farností alebo miest, čo bol aj prípad Banskej Štiavnice.

Farský Kostol

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, tzv. nemecký kostol, pôvodne dominikánsky kostol sv. Mikuláša, je najväčším chrámom v Banskej Štiavnici. Bol postavený okolo roku 1222 ako trojloďová románska bazilika s priečnou loďou a pravouhlo ukonče­ným presbytériom. Patrila k nemu aj budova kláštora za kostolom a neskôr aj budova fary vedľa kostola. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Mikulášovi a patril dominikánom. V rokoch 1575 – 1669 patril kostol evanjelikom, od ktorých ho prevzali jezuiti. V roku 1776 sa kostol stal sa hlavným farským kostolom v Banskej Štiavnici.

Starý zámok

Starý zámok bol kedysi kostolom, ale v období tureckých nájazdov bol opevnený. Dnes tu sídli múzeum najstarších dejín regiónu. Za kamennými múrmi Starého zámku sa rozhodovalo o osude mesta. V 13. st. bol na výbežku Paradajzu postavený kostol Panny Márie s cintorínom. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom a v 16. stor. ho prestavali na protiturec­kú pevnosť, klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, tým vzniklo nádvorie. Dominantou starého zámku je pôvodne gotická hradná veža s podjazdom. Dnes už má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v roku 1777. Zaujímavosťou je kaplnka sv. Michala. Jej nadzemná časť sa nazývala karnárium a podzemná časť ossarium – kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vykopané z nových hrobov.

Nový zámok

Veľmi významná pamiatka mesta Banská Štiavnica je Nový zámok, postavený na kopci, ktorý je dobre vidieť zo Starého zámku. Ide o renesančnú pevnosť postavenú v polovici 16. storočia, ktorá slúžila na ochranu obyvateľov pred nájazdami Turkov. Ako súčasť rozsiah­leho bezpečnostného a signalizačného systému rozmiestneného po kopcoch stredného Slovenska, pôsobila ako tzv. hláska alebo varto­v­ka. Tieto hlásky sa navzájom upozorňovali pomocou dymových signálov na blížiace sa nebezpečenstvo. Nový zámok je jedným z mála stavieb tohto bezpečnostného protitureckého systému.

Radnica

Radnica sídli v centre mesta na radničnom námestí, vedľa kostola sv. Kataríny. Vysokú vežu s hodinami vidieť z diaľky. Takmer 600 rokov slúži ako sídlo mestskej rady. S budovou radnice sa tradujú dva štiavnické podivnosti. Vstupná brána na radnicu je umiestnená v zadnej strane budovy, darmo by ste chceli vstúpiť z hlavnej ulice. Druhou zvláštnosťou sú ručičky hodín na veži, ktoré sú založené naopak. Veľká ručička ukazuje hodiny a malá ukazuje minúty. Túto zvláštnosť si presadil istý radný pán, keď argumentoval, že hodina trvá dlhšie, tak si zaslúži dlhšiu ručičku.

Pôvodne prízemný gotický dom zo 14. storočia, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Interiér radnice zdobí stropná baroková freska zobrazujúca spravodlivosť. V suteréne radnice bý­vala mestská väznica. Asi v 16. storočí k budove pristavili kaplnku sv. Anny, ktorú však v 18. storočí zbúrali. Na jej mieste dnes stojí súsošie Panny Márie.

Piargska brána

Piargska brána z roku 1554 je jedinou dodnes zachovanou bránou, ktorá sa zachovala z bývalého mestského opevnenia. Spolu s No­vým zámkom chránila bezpečný príchod do Banskej Štiavnice od Levíc, Pukanca, bývalej Vindšachty. Mestské opevnenie pozos­táva­lo z dvojnásobného venca opevnenia, ktorý tvorili spájané obvodové múry domov. Hlavné cesty chránila pätica mests. brán: Belianska, Cilingerská, Kammerhofská, Piargska a Svatoantonská brána. Piargsku bránu pôvodne tvorila hranolová veža s priechodom v prízemí.

Na čele svetového rozvoja v banskej technike

Vrchol banského podnikania bol v 15. storočí. V 16. storočí nastal hospodársky úpadok. Roku 1526 nastala prvá významná vzbura baníkov, ktorá sa rozšírila po celej stredoslovenskej banskej oblasti. V nasledujúcich storočiach bolo mesto na čele svetového rozvoja v banskej technike. R.1627 po prvý raz baníci použili v baniach pušný prach. Roku 1732 čerpali vodu z baní parným strojom a založili 40 umelých vodných nádrží ako rezervoáre vody pre banské účely. Z nich je dnes 22 naplnených vodou a niektoré slúžia ako kúpaliská.

Expozícia banského múzea

Mnohé umeleckohistorické stavebné pamiatky sa po rozsiahlej reš­taurácii a adaptácii využívajú pre potreby Slovenského banského múzea. V Starom zámku je historická a umeleckohistorická expo­zícia. V najkrajšej Rytierskej sieni je stála expozícia partizánskeho hnutia v okolí. V dominante mesta v Novom zámku je expozícia protitureckých bojov na Slovensku, ako jediná svojho druhu na Slovensku. V renesančnom dome tzv. Berggericht ( do r.1849 sídlo súdu dolnouhorských banských miest ) na Trojičnom námestí je mineralogicko - ložisková expozícia. Je sprístupnená aj originálna štôlňa v dÍžke 76m, do ktorej sa vchádza priamo z dvora bez jedi­ného schodu. V budove je aj výstavná sieň múzea.

Banské múzeum v prírode

V renesančnej budove Kammerhof je expozícia banskej techniky. Poniže jazera Klinger je Banské múzeum v prírode, kde sú sústre­dené mnohé originálne budovy a ťažobné veže a stroje. Prístupné sú banské diela pod zemou v dĺžke 1000m, v hĺbke 33m - 41m; pochádzajú zo 17. - 19. st. Cez štôlňu Bartolomej sa návštevník dostáva hlboko do podzemia a na povrch vystupuje originálnym ťažobným strojom. V budove Klopačky je expozícia Slovenského banského múzea, sociálnych a revolučných bojov baníkov na Slo­vensku. Z veže Klopačky sa klope pri pohrebe baníka, alebo pri slávnostných príležitostiach a v turistickej sezóne denne o 10:00 hodine.

Významné osobnosti

Pamätná tabuľa na Klopačke na pamiatku vzbury baníkov z r.1852. Busta básnika Andreja Sládkoviča. Socha Andreja Kmeťa. Chránené záhrady: 8 hektárov veľké arborétum v Kysihýbli a 4 hektáre veľká botanická záhrada, kde sú prevažne cudzokrajné aklimatizované dreviny v počte niekoľko sto kusov. Medzi inými unikátna 35 metrov vysoká sekvoja obrovská. Zámocké koncerty komornej hudby na nádvorí Starého zámku.

Dovolenka a lyžovanie

Športový štadión, kryté kúpalisko, jazero Klinger ako prírodné kú­palisko, lyžiarsky vleky s výbornou možnosťou lyžovačky, prírodný amfiteáter, prímestská rekreačná oblasť: kopce nad mestom Tanád, Paradais, Šobov, Zlatý vrch, Kysihýbel, Kalvária, ďalej jazerá okrem Klinger, Belianske, Rozgrundské, Hodrušské, Halčianske, Széchyho, ako aj oblasť Sitna s Počúvalským jazerom. Hustá sieť značených turistických trás v dĺžke 50km vedie do prímestských rekreačných oblastí a hlbšie do Štiavnických vrchov, ktoré su priam stvorené na lyžovanie v zime a prechádzky až náročné túry v lete.

Doprava

Do Banskej Štiavnice sa dostanete autobusom aj vlakom, známa železničná trať mládeže, ktorá stúpa do Štiavnických vrchov a pre­máva po nej "štiavnická Anča" zo stanice Hronská Dúbrava. Vedľa trate vedie okresná cesta malebnou krajinou z údolia Hrona do Štiavnických vrchov a pokračuje ďalej za Štiavnicu cez Dudince a Šahy až do Budapešti.

Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Kontakty

Miestny úrad Banská Štiavnica
Radničné námestie č. 1/1
969 24 Banská Štiavnica

IČO: 00320501
DIČ: 2021107308

Tel: +421(45)6949653
email-1: ic@banskastiavnica.sk (info)
email-2: msu@banskastiavnica.sk (klient)
www.banskastiavnica.sk
- Stavebný úrad - zabezpečuje úlohy na úseku rozvoja mesta.
- Životné prostredie - v starostlivosti o ž.p. o výrube drevín.
- Zdravie - zdravotnícke zariadenia nemocnica a zdravot. centrum.
- Svetové dedičstvo - jedno z najkrajších miest na Slovensku.
- Školstvo - systém škôl a vzdelávania podľa klasifikácie ISCED.

Mapa

 

ODKAZY

 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára