KEŽMAROK

Kežmarok, Vysoké Tatry

Lokalita: Prešovský kraj, krajské mesto: Prešov, Región Spiš.

Okresné mesto Kežmarok( 630m n. m, 16.600 obyvateľov ) na rozhraní Popradskej kotliny a pohoria Levočské vrchy v údolí rieky Poprad. Mestská pamiatková rezervácia. Podnik na výrobu moderných horských osobných dopravných zariadení Tatralift, podnik na výrobu tkanín a textílií Tatraľan. Mesto sa rozrástlo mimo historického jadra.

Vývoj Kežmarku
Kežmarok sa vyvinul z pôvodne troch osád v 13. storočí. Najstaršia zmienka je z r.1251. Mestské práva získal r.1269. R.1380 získal práva slobodného kráľovského mesta. Od r.1358 do r.1570 bojoval bezúspešne so susednou Levočou o právo skladu, zdroj bohatstva stredovekých miest, tzv. dvojročná vojna Kežmarku s Levočou. R.1433 mesto ovládli husiti neskôr Jan Jiskra a r.1442 až r.1462 bolo v rukách bratríkov. Až r.1655 sa stal Kežmarok opäť slobodným kráľovským mestom. Po porážke kurucov r.1720 mesto získalo aj hrad a definitívne sa zbavilo feudálnej závislosti. V 18. storočí mimoriadne prosperovala cechová výroba, začiatkom 19. storočia vznikli prvé manufaktúry, prvá továreň na výrobu textilu r.1860. Jej pokračovateľom je podnik Tatraľan.

História Kežmarok 
Historické jadro Kežmarku je mestskou pamiatkovou rezerváciou. V najväčšom počte sa zachovali meštianske a remeselnícke domy s gotickými prvkami, ďalej renesančné, barokové a klasicistické domy. Zvyšky mestského opevnenia zo 14. až 16. storočia. Renesančná zvonica z r.1586 až r.1591 so sgrafitovou výzdobou a štítkovou atikou. Pôvodne renesančná radnica z r.1541 až r.1553, klasicisticky prestavaná r.1799, po vyhorení r.1922 obnovená, s poslednou prestavbou r.1968.
Kežmarský zámok, pôvodne gotický hrad vznikol r.1386 prebudovaním kláštora križiakov, bol v 16. až 17. storočí prestavaný na renesančný zámok a rozšírený neskoršími barokovými prístavbami. Najhodnotnejšia je baroková kaplnka z r.1658. R.1471 a r.1787 vyhorel. Od r.1930 v zachovalej časti hradu mestské múzeum. V súčasnosti pokračuje rozsiahla rekonštrukcia celého objektu pre kultúrne, hlavne muzeálne účely. Expozície Múzea Kežmarok: stredovekých a najnovšich dejín, archeológie zo zbernej oblasti mesta Kežmarok a okolia.

Pamiatky Kežmarok
Drevený artikulárny kostol z r.1717, postavený mimo mestských hradieb so základmi z tisového dreva. Steny sú z trámov, zvnútra obložené doskami a zvonka omietnuté hlinenou omietkou. Interiér je ranobarokový, krstiteľnica renesančná. V kostole je hodnotný interiér. Kostol je muzeálnym objektom. Nový evanjelický kostol z r.1879 až r.1892 postavený v novobyzantskom slohu s náhrobnou kaplnkou Imricha Thökölyho z r.1909, kežmarského feudála, vodcu protihabsburského povstania koncom 17. storočia. Neskorogotický kostol Svätého Kríža r.1444 až r.1498 postavený na mieste pôvodného gotického kostola z r.1320, renesančne upravený v 16. storočí s renesančnou zvonicou z r.1586 až r.1591. Je typom spišského halového kostola pozoruhodne veľkých rozmerov. V interiéri umelecky najhodnotnejšie sú dva gotické krídlové oltáre, neskorogotický hlavný oltár s plastikami a sochou Madony z okruhu majstra Pavla z Levoče zo 16. storočia, neskorogotické súsošie, neskororenesančný mramorový náhrobok, krstiteľnica a gotické i renesančné stallá.

Vysoké Tatry a ich objavovatelia
V Kežmarku sa narodili, respektíve pôsobili viacerí významní vedci, ktorí sa zaslúžili o poznanie a propagáciu Vysokých Tatier v prvých rokoch vedeckého objavovania Tatier. Už prvá známa vychádzka do Tatier sa viaže k menu kežmarskej hradnej panej Beaty Laski - Kosčielickej, ktorá r.1565 podnikla výlet do doliny Kežmarskej Bielej vody. Prvý opis túry na tatranský končiar pochádza od kežmarského rodáka, matematika a astronóma Dávida Frólicha, ktorý v júni r.1615 vystúpil s dvoma priateľmi pravdepodobne na Kežmarský štít. Z ostatných, ktorých okúzlili Vysoké Tatry je potrebné menovať: Augustíni ab Hortis, lekár, mineralóg, prvý upozornil na tatranské porasty kosodreviny a limby, Daniel Fischer, lekár, využíval porasty kosodreviny a limby v medicínskej praxi, Juraj Buchholtz starší, prírodovedec a jeho synovia Juraj Buchholtz mladší, prírodovedec a Jakub Buchholtz, mineralóg, botanik, zostavil plastickú mapu pohoria z tatranských nerastov, Tomáš Mauksch, prírodovedec, historik, vyše štvrťstoročia najvyhľadávanejší informátor a vodca zahraničných cestovateľov a bádateľov, Kristián Genersich, mineneralóg, jeho písomné práce boli najčastejšie citovaným prameňom neskorších autorov, Juraj Bohuš, botanik.

Kežmarok  a vzdelanie
V Kežmarku už r.1531 založili evanjelické lýceum. Od polovice 19. storočia nadobudlo celoslovenský význam. Vytvorila sa v ňom Slovenská študentská Jednota. Študovali tu mnohí významní slovenskí básnici, spisovatelia, národní a kultúrni dejatelia, medzi inými Pavol Országh Hviezdoslav, Samo Chalupka, Pavol Dobšinský, Gašpar Fejérpataky - Belopotocký, Janko Kráľ, Ľudovít Kubáni, Martin Kukučín, Daniel G. Lichard, Ladislav Nádaši - Jége, Pavol Jozef Šafárik, August H. Škultéty a iní.

Kežmarok  zaujímavosti
Múzeum Kežmarok - expozície na zámku a v objekte bývalého lýcea z r.1774 až r.1776: literárna expozícia, vývoj školstva a náčrt literárnych dejín Kežmarku. Knižnica lýcea s 10.000 zväzkami.

Dovolenka a lyžovanie v okolí Kežmarku
Mestský lesopark na Jeruzalemskom vrchu poskytuje možnosti pre lyžovanie: Lyžiarske stredisko, dva lyžiarske vleky, dva osvetlené slalomové svahy, športové ihriská, amfiteáter, park. Všešportový štadión. Kúpalisko s vyhrievanou vodou. Zimný štadión.
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava okresné mesto Kežmarok je dostupné autobusom aj vlakom.