Krajské a okresné mesto ( 250 m n.m., 89.500 obyvateľov ) sa rozprestiera na brehoch rieky Torysa, obklopené výbežkami Spišsko - šarišského medzihoria a Šarišskej vrchoviny. Prešov je administratívne, hospodárske a kultúrne centrum Šariša. Prešov zaznamenal od r.1945 obrovskú premenu, z agrárneho sa stal priemyselným mestom. Od nového rozdelenia Slovenska na 8 krajov pribudol aj Prešovský kraj a Prešov sa zaradil medzi slovenské krajské mestá.
Obyvateľstvo pracuje hlavne v podnikoch a závodoch: Závody priemyselnej automatizácie Dukla, Závody valivých ložísk, Autobrzdy, Strojstav, Odevné závody kapitána Nálepku, závody potravinárskeho priemyslu, ako Mraziarne, Mäsopriemysel, Hydinárske závody, Konzervárne Frucona, Mliekárne, Pekárne a cukrárne, ďalej Paneláreň a najnovší závod Drevokombinát Šariš. V Prešove vznikli dve vysoké školy - Pedagogická a Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Územie mesta bolo osídlené sporadicky od staršej doby kamennej. Trvalé slovanské osídlenie je doložené archeologickými nálezmi už z prelomu 8. a 9. storočia. Do jestvujúcej slovanskej osady sa na rozhraní 11. - 12. storočia prisťahovali maďarskí kolonisti. V 1. polovici 13. storočia prišli nemeckí prisťahovalci. Najstaršie písomné doklady sú z r.1233 a r.1247. Mestské práva získal r.1299 a r.1374 a stal sa slobodným kráľovským mestom a strediskom remesiel a obchodu. Mesto veľa trpelo za stavovských povstaní v 17. a začitkom 18. storočia, keď prechádzalo z jedného tábora do druhého. Najviac po porážke povstaleckých vojsk Thókölyho r.1684 na neďalekej Šibenej hure. V meste zasadal cisársky vojenský súd na čele s generálom Caraffom. V meste popravili 24 mešťanov, ( tzv. Prešovské jatky ), skonfiškovali majetok občanov i mesta.
Hospodárska prosperita nastala až koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia, keď sa stal Prešov sídlom Šarišskej župy. Za východoslovenského sedliackeho povstania r.1831 sa vzbúrila mestská chudoba. Za revolučných rokov 1848 - 1849 sa v meste viackrát vymenili vojská cisárske i maďarské. Vo februári 1849 obsadili mesto slovenskí dobrovoľníci, prišli aj vodcovia Štúr a Hurban. V r.1887 mesto vyhorelo. Dňa 31. 10. 1918 sa v meste vzbúrili vojaci 67. pešieho pluku, zväčša pochádzajúci zo Šariša. Štatariálny súd odsúdil 120 vojakov a civilov na smrť. Revolučný duch obyvateľov mesta sa prejavil 16. 6. 1919, keď v meste vyhlásili proletársku Slovenskú republiku rád. Jej vplyvom bolo v meste za prvej Československej Republiky pomerne silné revolučné a robotnícke hnutie. Mesto bolo značne poškodené za bombardovania v decembri r.1944. Vtedy v zbombardovanej väznici gestapa zahynulo 140 antifašistov. Mesto bolo oslobodené 19. 1. 1945.
Historické jadro mesta - mestská pamiatková rezervácia - si zachovalo vzhľad z obdobia najväčšieho stavebného ruchu od 2. polovici 15. storočia do 1. polovice 17. storočia. Jeho centrom je dlhé vretenovité námestie. Tam sa nachádzajú najhodnotnejšie kultúrne pamiatky. Meštianske domy - niekoľko desiatok - prevažne renesančných, s gotickými prvkami a klasicistickými úpravami s krásne upravenými fasádami, zakončené pre Prešov typickými atikami východoslovenskej renesancie. Najpôsobivejšia je ucelená skupina domov oproti kostolu Svätého Mikuláša, kde v tzv. Rákócziho renesančnom dome zo 16. storočia je Múzeum Slovenskej Republiky Rád. Pozoruhodné sú aj dvory týchto domov. Zo stredovekého opevnenia mesta zo 14. - 15. storočia sa zachovali na viacerých miestach časti hradieb s niekoľkými baštami. Radnica z r.1511 - r.1520, klasicisticky prestavaná r.1780 a neobarokovo prefasádovaná. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou. Rokokovo - klasicistický bývalý župný dom na Slovenskej ulici. Renesančná budova bývalého evanjelického kolégia, romanticky prestavaná. Gotický farský kostol Svätého Mikuláša zo 14. storočia, v 15. - 16. storočí prestavaný s hodnotným, prevažne barokovým interiérom. Zbarokizovaný gotický kostol s interiérom.
V mestskej štvrti Solivar celý komplex objektov na dobývanie a varenie soli zo 17. storočia s klasicistickou prestavbou - národná kultúrna pamiatka: gápeľ na fáranie v šachte Leopold ( prístupná verejnosti ako múzeum ), neskôr čerpanie soľanky, čistenie - rezervoár soľanky, solivar František, sklad soli a banícka klopačka. V mestskej štvrti Haniska pamätník východoslovenského sedliackeho povstania z r.1831 - národná kultúrna pamiatka. V mestskej štvrti Šebastová renesančný kaštieľ a barokový kostol so súdobým hodnotným interiérom.
Múzeum Slovenskej Republiky Rád - expozícia Slovenskej republiky rád, dejín robotníckeho hnutia, archeológie, literárnej histórie, prírodných vied, národopisu a dejiny požiarnej ochrany a techniky ako jediná na Slovensku. Galéria výtvarného umenia. Dom kultúry. Krajská hvezdáreň. Symfonický orchester. Divadlo Jonáša Záborského - činohra a spevohra. Ukrajinské národné divadlo. Poddukelský ukrajinský ľudový súbor piesní a tancov. Celoslovenský detský folkloristický festival. Akademický Prešov, súťaž v umeleckej tvorivosti vysokoškolákov.
Všešportový areál. Areál zimných športov Bikoš. Futbalový štadión. Hádzanársky štadión s osvetlením. Krytý zimný štadión. Kryté a otvorené kúpalisko. Jazdecký areál. Vyhliadková veža - kaviareň. Lesopark Dúbrava. Detský raj na brehu Torysy. Prímestská rekreačná oblasť, budúci lesopark Haniska - Borkút - Kvašna voda - Cemjata, prírodné kúpalisko Delňa, bývalé kúpele Išľa, rekreačná oblasť Sigord, rekreačné zázemie doliny Svinky. Pre turistov dobre značené trasy do hôr Šarišskej vrchoviny.
Doprava - autobus, vlak.
Prešovský kraj - okresy, okresné mestá
celkom trinásť okresov radí Prešovský kraj spolu s krajom Banskobystrickým medzi najväčšie, pokiaľ ide o počet okresov: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou.
• Prešovský samosprávny kraj: oficiálna stránka
 |
| Prešov, Dóm svätého Mikuláša |
Obyvateľstvo pracuje hlavne v podnikoch a závodoch: Závody priemyselnej automatizácie Dukla, Závody valivých ložísk, Autobrzdy, Strojstav, Odevné závody kapitána Nálepku, závody potravinárskeho priemyslu, ako Mraziarne, Mäsopriemysel, Hydinárske závody, Konzervárne Frucona, Mliekárne, Pekárne a cukrárne, ďalej Paneláreň a najnovší závod Drevokombinát Šariš. V Prešove vznikli dve vysoké školy - Pedagogická a Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Územie mesta bolo osídlené sporadicky od staršej doby kamennej. Trvalé slovanské osídlenie je doložené archeologickými nálezmi už z prelomu 8. a 9. storočia. Do jestvujúcej slovanskej osady sa na rozhraní 11. - 12. storočia prisťahovali maďarskí kolonisti. V 1. polovici 13. storočia prišli nemeckí prisťahovalci. Najstaršie písomné doklady sú z r.1233 a r.1247. Mestské práva získal r.1299 a r.1374 a stal sa slobodným kráľovským mestom a strediskom remesiel a obchodu. Mesto veľa trpelo za stavovských povstaní v 17. a začitkom 18. storočia, keď prechádzalo z jedného tábora do druhého. Najviac po porážke povstaleckých vojsk Thókölyho r.1684 na neďalekej Šibenej hure. V meste zasadal cisársky vojenský súd na čele s generálom Caraffom. V meste popravili 24 mešťanov, ( tzv. Prešovské jatky ), skonfiškovali majetok občanov i mesta.
Hospodárska prosperita nastala až koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia, keď sa stal Prešov sídlom Šarišskej župy. Za východoslovenského sedliackeho povstania r.1831 sa vzbúrila mestská chudoba. Za revolučných rokov 1848 - 1849 sa v meste viackrát vymenili vojská cisárske i maďarské. Vo februári 1849 obsadili mesto slovenskí dobrovoľníci, prišli aj vodcovia Štúr a Hurban. V r.1887 mesto vyhorelo. Dňa 31. 10. 1918 sa v meste vzbúrili vojaci 67. pešieho pluku, zväčša pochádzajúci zo Šariša. Štatariálny súd odsúdil 120 vojakov a civilov na smrť. Revolučný duch obyvateľov mesta sa prejavil 16. 6. 1919, keď v meste vyhlásili proletársku Slovenskú republiku rád. Jej vplyvom bolo v meste za prvej Československej Republiky pomerne silné revolučné a robotnícke hnutie. Mesto bolo značne poškodené za bombardovania v decembri r.1944. Vtedy v zbombardovanej väznici gestapa zahynulo 140 antifašistov. Mesto bolo oslobodené 19. 1. 1945.
Historické jadro mesta - mestská pamiatková rezervácia - si zachovalo vzhľad z obdobia najväčšieho stavebného ruchu od 2. polovici 15. storočia do 1. polovice 17. storočia. Jeho centrom je dlhé vretenovité námestie. Tam sa nachádzajú najhodnotnejšie kultúrne pamiatky. Meštianske domy - niekoľko desiatok - prevažne renesančných, s gotickými prvkami a klasicistickými úpravami s krásne upravenými fasádami, zakončené pre Prešov typickými atikami východoslovenskej renesancie. Najpôsobivejšia je ucelená skupina domov oproti kostolu Svätého Mikuláša, kde v tzv. Rákócziho renesančnom dome zo 16. storočia je Múzeum Slovenskej Republiky Rád. Pozoruhodné sú aj dvory týchto domov. Zo stredovekého opevnenia mesta zo 14. - 15. storočia sa zachovali na viacerých miestach časti hradieb s niekoľkými baštami. Radnica z r.1511 - r.1520, klasicisticky prestavaná r.1780 a neobarokovo prefasádovaná. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou. Rokokovo - klasicistický bývalý župný dom na Slovenskej ulici. Renesančná budova bývalého evanjelického kolégia, romanticky prestavaná. Gotický farský kostol Svätého Mikuláša zo 14. storočia, v 15. - 16. storočí prestavaný s hodnotným, prevažne barokovým interiérom. Zbarokizovaný gotický kostol s interiérom.
V mestskej štvrti Solivar celý komplex objektov na dobývanie a varenie soli zo 17. storočia s klasicistickou prestavbou - národná kultúrna pamiatka: gápeľ na fáranie v šachte Leopold ( prístupná verejnosti ako múzeum ), neskôr čerpanie soľanky, čistenie - rezervoár soľanky, solivar František, sklad soli a banícka klopačka. V mestskej štvrti Haniska pamätník východoslovenského sedliackeho povstania z r.1831 - národná kultúrna pamiatka. V mestskej štvrti Šebastová renesančný kaštieľ a barokový kostol so súdobým hodnotným interiérom.
Múzeum Slovenskej Republiky Rád - expozícia Slovenskej republiky rád, dejín robotníckeho hnutia, archeológie, literárnej histórie, prírodných vied, národopisu a dejiny požiarnej ochrany a techniky ako jediná na Slovensku. Galéria výtvarného umenia. Dom kultúry. Krajská hvezdáreň. Symfonický orchester. Divadlo Jonáša Záborského - činohra a spevohra. Ukrajinské národné divadlo. Poddukelský ukrajinský ľudový súbor piesní a tancov. Celoslovenský detský folkloristický festival. Akademický Prešov, súťaž v umeleckej tvorivosti vysokoškolákov.
Všešportový areál. Areál zimných športov Bikoš. Futbalový štadión. Hádzanársky štadión s osvetlením. Krytý zimný štadión. Kryté a otvorené kúpalisko. Jazdecký areál. Vyhliadková veža - kaviareň. Lesopark Dúbrava. Detský raj na brehu Torysy. Prímestská rekreačná oblasť, budúci lesopark Haniska - Borkút - Kvašna voda - Cemjata, prírodné kúpalisko Delňa, bývalé kúpele Išľa, rekreačná oblasť Sigord, rekreačné zázemie doliny Svinky. Pre turistov dobre značené trasy do hôr Šarišskej vrchoviny.
Doprava - autobus, vlak.
Prešovský kraj - okresy, okresné mestá
celkom trinásť okresov radí Prešovský kraj spolu s krajom Banskobystrickým medzi najväčšie, pokiaľ ide o počet okresov: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou.
• Prešovský samosprávny kraj: oficiálna stránka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára