Trenčín

Trenčín, Trenčiansky hrad

Krajské a okresné mesto ( 211m n.m., 56.000 obyvateľov ) leží v údolí Váhu na rozhraní Trenčianskej a Ilavskej kotliny a Považského podolia, pod výbežkami Strážovských vrchov. Strojársky a textilný priemysel sú hlavné odvetvia ekonomického života mesta. Odevné závody, Trenčianske strojárne a Letecké opravovne a viacero výskumných a vývojových ústavov. Historické mesto obklopujú nové, moderné sídliská. Od posledného správneho prerozdelenia na osem samosprávnych krajov sa aj Trenčín zaradil medzi slovenské krajské mestá ako centrum pre Trenčiansky kraj.

Na území Trenčína bola rímska vojenská osada Laugaricio, najviac na sever situovaná v strednej Európe. Rímsky nápis na hradnej skale na pamiatku víťaznej bitky Rimanov s Kvádmi. Mesto sa vyvinulo pod Trenčianskym hradom, ktorý bol sídlom župy už na začiatku 11. storočia. Trenčianska župa so sídlom v Trenčíne existovala nepretržite do r.1922. Najstaršia zmienka o Trenčíne je z r.1111. Prvé mestské výsady sú z r.1324. V r.1412 získal Trenčín privilégiá kráľovského mesta s právom ohradiť sa hradbami. Mesto ničili turecké nájazdy a boje za uhorských stavovských povstaní. Priemyselný rozvoj nastal koncom 19. storočia. V r.1809 - r.1812 tu študoval na evanielickom lýceu český historik František Palacký.

Trenčiansky hrad, národná kultúrna pamiatka je malebná dominanta mesta. Kronikári ho uvádzajú v r.1067 a r.1091. Od 11. storočia bol kráľovským hradom. Najväčší význam mal v časoch oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho v r.1302 - r.1321, pána Váhu a Tatier - a ako protiturecká pevnosť. Do r.1790 bol obývaný. Od r.1954 sa uskutočňuje na hrade archeologický výskum a rekonštrukcia najvýznamnejších objektov - Matúšova veža s rozhľadňou, Mlynská a Jeremiášova veža, Barborin, Ľudovítov a Zápoľského palác - a konzervácia opevnení. Obnovené objekty sa postupne využívajú pre muzeálne a výstavné účely. Pre verejnosť sú od r.1983 sprístupnené na hrade: Hradná studňa, Hladomorňa a Barborin palác, Ľudovítov palác a hradné lapidárium. Postupne sa sprístupnia ďalšie obnovené objekty. Pozoruhodne je riešené spojenie hradu s mestom - po tejto ceste je prístup na hrad buď po Matúšovej ulici, alebo zrekonštruovanými schodmi.

Zachovalé časti mestského opevnenia z 1. polovice 15. storočia. Zachovalá veža niekdajšej Hornej brány prestavanej r.1543. Neskorobarokový bývalý župný dom z r.1761. Prevažne renesančné a barokové meštianske domy na Mierovom námestí. Pôvodne gotický farský kostol z r.1324, renesančne prestavaný, barokovo upravený, s hodnotným interiérom. Pri ňom gotický karner s krížovými rebrovými klenbami. Barokový piaristický kostol a kláštor z r.1653 - r.1657 s hodnotným interiérom, najmä s nástennými maľbami Krištofa Tauscha a rezbárskymi prácami.

Trenčianske múzeum - expozície: archeológia, história, feudálna justícia, umeleckopriemyselné zbierky, národopis, príroda. V areáli hradu sa nachádzajú tri expozície. Oblastná galéria Mikuláša Alexandra Bazovského - okrem diel M. A. Bazovského expozícia súčasného slovenského výtvarného umenia a expozícia výtvarníkov širšej trenčianskej oblasti. Výstavná sieň v Delovej bašte na hrade. Stála bábkarská scéna.

Každoročne sa koná celoštátna výstava „Trenčín mesto módy" ( kultúry odievania, doplnkov a bytového textilu ). Krajský festival súborov malých javiskových foriem. Festival detských folklórnych skupín. Celoslovenský festival veľkých dychových orchestrov - Pádivého Trenčín. Krytý zimný štadión, lodenica, kúpaliská, kryté bazény, športové štadióny, lesopark na Brezine. Značené turistické trasy do Strážovských vrchov a do Bielych Karpát. Prímestské rekreačné oblasti letnej a zimnej turistiky a lyžovačky: chata pod Ostrým vrchom, Krásna dolina, Opatovská dolina, Kubrická dolina a Drietomská dolina.

Doprava - autobus, vlak.

Trenčiansky kraj - okresy, okresné mestá

Trenčiansky kraj má celkom 9 okresov, okresné mestá: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín.

• Trenčiansky samosprávny kraj: oficiálna stránka