Košice

Košice - Dóm sv. Alžbety
Metropola východného Slovenska Košice (210 m n.m., 200.000 obyvateľov.), politické, hospodárske a kultúrne centrum Východoslovenského kraja, druhé najdôležitejšie kultúrne a vedecké stredisko Slovenska, dôležitý dopravný uzol. Košice sa nachádzajú v údolí rieky Hornád v Košickej kotline pod výbežkami Čiernej hory na sever a Veporských vrchov na východ. Od počiatku patria Košice medzi tri hlavné krajské mestá. V minulosti to bol Východoslovenský kraj dnes premenovaný na Košický kraj, ktorých je v súčasnosti osem - Slovensko kraje krajské mestá.

V nedávnej minulosti najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto čo do pracovných príležitostí a rastu počtu obyvateľstva. Okolo historického jadra boli vybudované mestské štvrte a sídliská. Z pôvodných 18 menších priemyselných závodov sa budovala rozsiahla výrobná základňa, kde pracuje okolo 120.000 osôb, z toho 25.000 vo najväčších železiarňach Slovenska. Ďalšie významné priemyselné odvetvia sú strojárstvo, energetika, potravinárstvo, stavebníctvo a spotrebný priemysel. Početné vedecké a výskumné pracoviská: Vysoká škola technická, Univerzita P. J. Šafárika, Vysoká Škola veterinárna a detašované pracoviská Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.

Kultúra v Košiciach ponúka 3 divadlá, dva muzeálne komplexy, galéria, Štátna filharmónia, Dom košického vládneho programu, Dom odborov, Dom družby.

Archeologické nálezy dokumentujú osídlenie územia mesta takmer sústavne. Sú to paleolitické nálezy, neolitické sídlisko, pohrebisko z doby bronzovej, hallštattské sídlisko, žiarové pohrebisko z doby laténskej, hroby z obdobia sťahovania národov a slovanské sídlisko z 8.-9. storočia.

Najstarším sídelným jadrom mesta bola slovanská osada. Nemeckí kolonisti sem prišli až po tatárskom vpáde. Prvá zmienka je z 1230, mestské práva 1290. Mestský vývoj bol dovŕšený kráľovskými listinami z 1342 a 1347, keď sa Košice stali slobodným kráľovským mestom. Najväčší stredoveký rozvoj Košíc ako strediska obchodu a remesiel nastal koncom 15. stor., keď boli tretím najväčším mestom Uhorska a stáli na čele zväzku piatich východoslovenských miest tzv. Pentapolitany. Úpadok nastal po 16. stor. vplyvom poklesu obchodu, ako aj bojmi o uhorský trón a stavovskými povstaniami. Určité oživenie nastalo v druhej pol. 17. stor. V rokoch 1657-1773 pôsobila v meste univerzita s dvoma fakultami. Bola opäť obnovená r. 1777 ako kráľovská akadémia a od 2. pol. 19. stor. ako Právnická akadémia až do prvých rokov ČSR.

Prvý priemyselný rozvoj sa začal v 19. stor. vybudovaním niekoľkých manufaktúr. Ďalšiu etapu rozvoja priniesla výstavba železnice. Hoci v Košiciach nebol dodatočne rozvinutý priemysel, stali sa na prelome 19. a 20. stor. strediskom robotníckeho hnutia. Roku 1907 začali vydávať noviny Košický robotník, ktoré vyše 30 rokov bojovali o práva robotníkov.

V období 1919 sídlil v meste vládny orgán Slovenskej republiky rád - Rada ľudových komisárov. Okupácia mesta horthyovským Maďarskom 1938 znamenala degradáciu Košíc na bezvýznamné pohraničné mesto. Počet obyvateľov vtedy klesol takmer o tretinu. Tesne pred oslobodením kruto doľahol na mesto teror hitlerovských a nyilasovských vojenských jednotiek s hromadnými popravami na uliciach a pred Ťahanovským tunelom. Mesto bolo oslobodené 19. 1. 1945, nato sa Košice stali až do konca vojny strediskom politického života a dočasným sídlom prezidenta, vlády a národnej rady.

Dom Košického vládneho programu - národná kultúrna pamiatka ( barokovo-klasicistická budova z r. 1779, opravená 1957-1960 ).

Dóm sv. Alžbety - národná kultúrna pamiatka s areálom: katedrála, gotická kaplnka sv. Michala z konca 14. stor. a pôvodne gotická, 1628 renesančne prestavaná Urbanova veža (po požiari 1966 stavebne upravená). Katedrálu začali stavať 1345, dokončená bola 1508, predstavuje najväčší chrám a najvýznamnejšie dielo gotického staviteľstva na Slovensku. Hodnotný interiér, hlavne gotický a neskorogotický, krypta Fr. Rákócziho II. a jeho druhov z emigrácie s prenesenými telesnými pozostatkami z Turecka.

Historické jadro mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Sústreďuje objekty svetskej a cirkevnej architektúry zo všetkých stavebných období. Najviac je ich na hlavnej triede mesta a uliciach Kováčskej, Hrnčiarskej, Šrobárovej a Sverdlovovej. Mestské hradby z 13.-17. stor., naposledy upravované 1706-1708, od 18. stor. boli postupne búrané. Zachovali sa torzovite v nesúvislých pásoch, najvýznamnejšie sa zachovali pri Katovej bašte a okolitých uliciach. Miklušova väznica vznikla v 16. stor. úpravou dvoch neskorogotických meštianskych domov z 15. stor. bola upravená 1940-1942 pre muzeálne účely. Renesančné remeselnícke domy na Kováčskej ulici, Budova Technického múzea, tzv. Rákócziho palác zo 17. stor. Klasicistická budova Východoslovenskej galérie, bývalý Csákyho palác. Neorenesančná budova Východoslovenského múzea z 1912. Tzv. Levočský dom z 15. stor. neskorogotický meštiansky dom. Mestská knižnica, bývalá radnica, barokovo-klasicistická budova z 1779-1780. Budova, kde bola prvá Košická univerzita a neskôr Právnická akadémia, postavená po 1654 prestavbou tzv. kráľovského domu, budova Štátnej vedeckej knižnice, bývalý Forgáchovský palác. Biskupská rezidencia s rokokokovo-klasicistickou. Secesná budova Štátneho divadla Košice z 1897-1899. Pôvodne ranogotický kostol a kláštor dominikánov z 13. stor. s ďalšími stavebnými úpravami (klasicistická fasáda, romantická úprava, neogotické zastrešenie veže). Pôvodne gotický františkánsky kostol z 15. stor. barokovo upravený. Pôvodne renesančný kostol uršulínok.

Pamätné domy: Dom Košického vládneho programu, pamätník Sovietskej armády, pamätník padlých v 2. svet. Vojne, pomník Klementa Gottwalda, Ľudovíta Kukorelliho, cintorín, kde je pochovaných 3000 padlých sovietskych vojakov, viaceré pamätné tabule a busty.

Východoslovenské múzeum: hlavná budova na námestí Maratónu mieru, Miklušova väznica, Katova bašta na Hrnčiarskej ulici, Dóm sv. Alžbety, Dom Košického vládneho programu, Urbanova veža, Technické múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou.

Štátne divadlo Košice - opera, činohra, balet a štúdio Smer. Maďarské oblastné divadlo, komorná scéna Thália. Bábkové divadlo. Východoslovenská galéria, Štátna filharmónia - koncertná sála. Dom umenia.

Najvýznamnejšie kultrne a športové akcie v Košiciach: Košická hudobná jar a v jej rámci medzinárodný organový festival, folklórne výstavy, medzinárodné bienále maľby, medzinárodný maratón mieru.

Vše športový areál Košice, futbalové ihrisko pre 40 000 divákov s umelým osvetlením, cvičné futbalové ihrisko, cvičný atletický štadión, nafukovacia hala, jazdecký s krytou jazdiarňou, krytý zimný štadión, krytá plaváreň, športová hala, kúpaliská, plážové kúpalisko Nad Jazerom a pri Hornáde, 3 lyžiarske vleky, amfiteáter, lyžiarsky areál na červenom brehu, umelá slalomová dráha a lyžiarsky vlek. Botanická záhrada. Lesopark na ploche 7000 ha, prímestská rekreačná oblasť Bankov, Alpinka, Jahodná. ( hotely, chaty, zrubové chaty, lyžiarske vleky, kúpalisko).

Košický kraj - okresy, okresné mestá

Podobne ako hlavné mesto Slovenska Bratislava, aj Košice sú rozdelené na 5 mestských okresov, ku ktorým patrí 6 okresov mimokošických: Gelnica, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov, celkom 11 okresov má Košický kraj.






• Košický samosprávny kraj: oficiálna stránka


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára