Slovenské mestá, kraje, regióny

Slovensko kraje - mapa

Slovensko je rozdelené v rámci politického členenia na regióny, kraje, okresy, mestá až obce. Slovenská republika má 5,5 mil obyvateľov, ktorí žijú na území s rozlohou nad 49.036 km². Podľa oboch údajov sa radí Slovensko medzi menšie európske krajiny. Správne členenie uvádza 8 krajov - Slovensko kraje: Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský, Trenčiansky, po Trnavský, Žilinský kraj. Slovenské kraje nesú názvy miest, logicky hlavnými mestami jednotlivých krajov sú krajské mestá: Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina.

Bratislavský kraj - hlavné mesto SR Bratislava bude ekonomickým, hospodárskym, politickým, kultúrnym, obchodným, umeleckým, akademickým, atd. centrom krajiny. Sídlia tu všetky významné inštitúcie, úrady a organizácie. Bratislava leží na 2 brehoch rieky Dunaj, nazývaná aj ako krásavica na Dunaji je zároveň hlavným mestom bratislavského regiónu (bratislavský kraj), ktorý najmenší rozlohou, ale v ostatných ukazovateľoch patrí vždy k hlavným a najsilnejším. Tvoria ho okresy: Bratislava I - IV, Malacky, Pezinok, Senec.

Banskobystrický kraj - krajské mesto Banská Bystrica je najväčším mestom a centrom stredného Slovenska. Kraj sa nachádza v nádhernom prostredí Nízke Tatry, leží v strede krajiny rozlohou patrí k najväčším krajom. Má čo ponúknuť priaznivcom cestovného ruchu, kultúry i folklóru, predovšetkým malebná príroda siahajúca k majestátnemu vrcholu Kráľová hoľa až po južnejšie hranice s Maďarskom patrí ku klenotom stredoslovákov, žijúcich v trinástich okresoch s mnohými odlišnosťami jazykovými, folklórnymi a sociálnymi.

Košický kraj - hlavné mesto Košice je tiež metropolou východu. Len pred nedávnom bolo východné Slovensko rozdelené na severnú-prešovskú a južnú-košickú časť, ktorá je košickým krajom. Mesto železa Košice ostáva druhým najvýznamnejším mestom Slovenska. Jeho hrdí ale aj prívetiví obyvatelia žijú v niekoľkých mestských častiach, z ktorých najznámejšou časťou sa za posledné roky stáva Lunik-IX čo je pravdepodobne najväčšia aglomerácia cigáňov, nazývaných tiež často neprispôsobiví či problémoví občania.

Nitriansky kraj - krajské mesto Nitra je úzko späté s rannou históriou Slovenska, najstaršia zmienka o tomto názve siaha až do roku 826, kedy tu panoval nitrianske knieža Pribina, neskôr porazený moravským panovníkom Mojmírom, ktorý takto založil najstarší štát Slovanov - Veľká Morava. V súčasnosti je Nitra moderné mesto a symbolizuje termín poľnohospodárstvo a všetko s ním spojené, vrátane vysokej školy, významného veľtrhu s dlhoročnou tradíciou Agrokomplex, ale aj reálnej výroby, to je agrárne mesto Nitra.

Prešovský kraj - krajské mesto Prešov je aj centrom života severného východu Slovenska, ktoré sa zaradilo medzi krajské mestá od júla 1996, kedy došlo k novému správnemu prerozdeleniu na Slovenské kraje a okresy mestá obce a regióny. Prešov sa dlhé desaťročia spájal so soľou, ktorá bola dodávaná z blízkeho solivaru do širokánskeho okolia. Návštevníci tu obdivujú historické námestie vretenovitého tvaru z 15.- 17. storočia, ktoré je do dnes mestskou pamiatkovou rezerváciou a patrí k najkrajším námestiam na Slovensku.

Trenčiansky kraj - krajské mesto Trenčín malo veľký, najmä historický význam pre celé Slovensko a počas minulého režimu ho každý poznal ako "mesto módy". Od 11. storočia bol Trenčiansky hrad kráľovským sídlom. Táto historická pamiatka a zároveň dominanta Považia zaznamenala svoj najväčší rozkvet počas vlády panovníka Matúša Čáka - pána Váhu a Tatier. Pamiatky z čias Veľkomoravskej ríše sú tu uložené v niekoľkých hradných galériách, ktoré vytvárajú súhrn palácov v rámci rekonštruovaného Trenčianskeho múzea.

Trnavský kraj - krajské mesto Trnava má v povedomí Slovákov prívlastky univerzitná a cirkevná. Mesto, vo ktorom žije asi sedemdesiattisíc obyvateľov si získalo privilégiá ako prvé slovenské slobodné mesto už v roku 1238. V 18. st. poznala miestnu univerzitu celá Európa. Množstvo architektonických pamiatok, ktoré sa tu počas bohatej histórie objavili, tvorí obdivuhodnú mestskú pamiatkovú rezerváciu: mestská veža, radnica, Trnavská univerzita i kostoly, vďaka ktorým získalo mesto Trnava u veriacich prívlastok Malý Rím.

Žilinský kraj - krajské mesto Žilina je krajským sídlom severo-západnej časti Slovenska. Regionálne sa jedná o najrozmanitejší kraj, nakoľko sa tu spájajú vplyvy a tradície považské, oravské, turčianske, kysucké, ale i liptovské. Samotné mesto Žilina patrí medzi najkrajšie krajské mestá, hlavne v posledných rokoch veľa získalo na svojom pôvabe. Ostatných desať okresných miest dokresľuje rázovitosť a pestrosť slovenského severu, najznámejšie sú Martin, Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín či Turčianske Teplice.

Bratislava

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom krajiny. Leží na svahoch Malých Karpát, nad riekou Dunaj, v západnej časti Slovenska.

:: Slovensko > Mestá > Bratislava

Bratislava hlavné mesto Slovenskej republiky, krásavica na Dunaji

Lokalizácia: 48°08'23.5"N 17°06'15.7"E
Okres: Bratislava
Kraj: Bratislavský kraj
Krajské mesto: Bratislava
Región Bratislavský

Hlavné mesto Slovenska

Bratislava (165 m n.m., 430.000 obyv.), sídlo politických, štátnych, hospodárskych, spoločenských a vedeckých orgánov a inštitúcií, umeleckých, kultúrnych a osvetových organizácií. Centrum vyso­ké­ho a stredného školstva, ale i dopravy železničnej, riečnej, cestnej, leteckej a prakticky všetkých oblastí kultúrneho a spoločenského života a diania. Hlavné mesto západoslovenského resp. bra­tis­lavs­ké­ho kraja, metropola Slovenska.

Bratislavský kraj

8 okresov, 89 obcí - 7 miest.

Okresy:	Mestá:
Bratislava I.	Bratislava
Bratislava II.
Bratislava III.
Bratislava IV.
Bratislava V.
Malacky	Malacky, Stupava
Pezinok	Modra, Pezinok, Svätý Jur
Senec	Senec

Obce (89)

Okres Bratislava: Staré Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vrakuňa, Nové Mesto, Rača, Vajnory, Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač, Záhorská Bystrica, Čunovo, Ja­rov­ce, Petržalka, Rusovce.
Okres Malacky: Borinka, Gajary, Jablo­nové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Láb, Lozorno, Malacky, Malé Leváre, Marianka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Studienka, Stupava, Suchohrad, Veľké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorie (vojenský obvod), Záhorská Ves, Závod, Zohor,
Okres Pezinok: Báhoň, Budmerice, Častá, Doľany, Dubová, Ja­blo­nec, Limbach, Modra, Pezinok, Píla, Slovenský Grob, Svätý Jur, Šenkvice, Štefanová, Viničné, Vinosady, Vištuk,
Okres Senec: Bernolákovo, Blatné, Boldog, Čataj, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Hrubá Borša, Hrubý Šúr, Hurbanova Ves, Chorvátsky Grob, Igram, Ivanka pri Dunaji, Kalinkovo, Kaplna, Kostolná pri Dunaji, Kráľová pri Senci, Malinovo, Miloslavov, Most pri Bratislave, Nová Dedinka, Nový Svet, Reca, Rovinka, Senec, Tomášov, Tureň, Veľký Biel, Vlky, Zálesie.

Hospodárske centrum Slovenska

Turisticky zaujímavé a vyhľadávané mesto je predovšetkým hos­po­dár­ske centrum Slovenska. Najvýznamnejší je strojársky a kovo­spra­cujúci priemysel, ďalej ešte nasledujú chemický, gumárenský, elektrotechnický potravinársky. Medzi hlavné priemyselné podniky patria petrochemický kombinát Slovnaft a Chemické závody Juraja Dimitrova. Najznámejšie priemyselné výrobky vyrábané v meste sú palivá a oleje, transformátory, káble, optické a meracie prístroje, umelé vlákna, výrobky z gumy, potraviny, produkty cestovného ruchu.

Obyvateľstvo, mestské časti

Od oslobodenia sa počet obyvateľov zvýšil štvornásobne. Nové moderné mestské štvrte obklopujú niekdajšiu starú Bratislavu. K najstarším sídliskám pribudli rozsiahle komplexy nových štvrtí v:

• Staré Mesto
• Ružinov
• Podunajské Biskupice
• Vrakuňa
• Nové mesto
• Rača
• Vajnory
• Lamač
• Dúbravka
• Karlova Ves
• Devín
• Devínska Nová Ves
• Záhorská Bystrica
• Petržalka
• Jarovce
• Rusovce
• Čunovo

.

Od r.1976 sa bytová výstavba sústreďuje na pravý breh Dunaja do Petržalky, kde dosahuje najvyššie celoštátne sústredenie. Bratislava sa malebne rozkladá na styku Podunajskej roviny, Malých Karpát a Borskej nížiny na oboch brehoch Dunaja, ktoré spája 5 mostov.

Osídlenie mesta

Územie dnešného mesta bolo obývané už r.4000 p.n.l. Ďalšie osíd­le­nie je doložené 1800-700 p.n.l. Kelti tu razili strieborné mince - biateky v 2.-1.st.p.n.l. Rimania tu mali vojenské opevnenia a tá­bo­ry v 1.-4. storoč.n.l. Najstaršie pamiatky na Slovanov sú z čias Veľkomoravskej ríše z 9.st. a nachádzajú sa v historickom jadre mesta a na sútoku Dunaja s Moravou. Najstaršia písomná zmienka o Slovanoch z roku 907. Dnešné mesto sa vyvinulo z osád pod Bratislavským hradom v 10.-12.st. Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave všetky práva slobodného samosprávneho kráľovského mesta r.1291. Kráľ Matej Korvín založil v meste univerzitu Academia Istropolitana r.1465.

Bratislava kráľovské sídlo Márie Terézie

Po porážke uhorských vojsk Turkami pri Moháči r.1526 sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, súčasne korunovačným mestom a od r. 1543 aj sídlom ostrihomského arcibiskupa. V dóme sv. Martina bolo korunovaných jedenásť uhorských kráľov a sedem kráľovien. Najväčší význam mala Bratislava ako kráľovské sídlo za vlády Márie Terézie r.1740-1780. Uhorský snem naposledy zasadal v Bratislave r.1848. Potom význam Bratislavy poklesol. K oživeniu mesta došlo koncom 19.st. v súvislosti s rozvojom priemyslu.

Novodobý prerod Bratislavy

Vznikom Československa r.1918 nastal prerod Bratislavy. Mesto sa stalo sídlom administratívnych orgánov správy Slovenska a po­s­tup­ne centrom slovenského politického, hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života. Po oslobodení r.1945 dochádza k veľkému rozmachu v ľudovodemokratickom a socialistickom Československu, zavŕšenému vznikom československej federácie roku 1968, keď sa Bratislava dňa 1.1.1969 stala hlavným mestom Slovenskej socialist. republiky.

Bratislava hlavné mesto Slovenska

Po páde socializmu a rozpade vznikajúceho demokratického spo­loč­né­ho štátu s Čechmi sa Slovensko a jeho obyvatelia rozhodli kráčať radšej vlastnou cestou. Po prvý krát v histórii sa dočkali vlastného samostatného štátu, 1.1.1993 vznikla Slovenská republika, Bra­tis­lava sa stala hlavným mestom. Celé obdobie, od kedy je Bratislava hlavné mesto Slovenska, je zároveň aj krajským mestom najprv Západoslovenského kraja, neskôr (1996) bratislavský kraj, a tiež okres­ným mestom - viac na Slovensko kraje krajské mestá.

Mestská pamiatková rezervácia má rozlohu 46,5 hektárov, tvorí ju historické jadro, hradný areál a Podhradie. V historickom jadre je 359 pamiatkovo chránených objektov. Prehľad najvýznamnejších pamiatok: Národné kultúrne pamiatky

Bratislavský kraj - okresy, okresné mestá

Bratislavský kraj sa člení na 8 okresov, päť bratislavských - Bratislava I.-V. a tri mimobratislavské - Malacky, Pezinok, Senec.

Banská Bystrica

Krajské a okres­né mesto Banská Bystrica je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom kraja. Leží na svahoch Nízkych Tatier, nad riekou Hron, v strednej časti Slovenska.

:: Slovensko > Mestá > Banská Bystrica

Banská Bystrica, námestie SNP

Lokalizácia: 48°44'08.2"N 19°08'44.1"E
Kraj: Banskobystrický / Stredné Slovensko
Krajské mesto: Banská Bystrica
Okres: Banská Bystrica
Región Horehronie
Pohorie: Nízke Tatry
Rieka: Hron

Krajské a okresné mesto Banská Bystrica

Mesto Banská Bystrica (350 m n.m., 80.000 obyvateľov ) je výz­namné priemyselné, administratívne a kultúrne centrum stredného Slovenska, Pedagogickej fakulty a Fakulty ekonomiky služieb s pričlenenou špecializáciou na cestovný ruch Vysokej školy eko­no­mic­kej v Bratislave a významné stredisko najvýznamnejších historických udalostí, akými bolo Slovenské Národné Povstanie. Dopravný uzol, svoje stredisko tu nachádza turistika a cestovný ruch. Azda najkrajšie situované mesto Slovenska v údolí Hrona vo Zvolenskej kotline, obklopené výbežkami Starohorských vrchov, Kremnických vrchov a Bystrickej vrchoviny. V Banskej Bystrici bolo sídlo krajskej správy aj za starého členenia Slovenska na tri kraje ( Stredoslovenský kraj), rovnako ako v súčasnosti, kedy je stále krajským mestom, len kraj sa premenoval na Banskobystrický kraj. Viac info na Slovenské mestá, kraje, regióny.

Banskobystrický kraj

13 okresov, 516 obcí - 24 miest.

Okresy:	Mestá:
Banská Bystrica	Banská Bystrica
Banská Štiavnica	Banská Štiavnica
Brezno	Brezno
Detva	Detva, Hriňová
Krupina	Dudince, Krupina
Lučenec	Fiľakovo, Lučenec
Poltár	Poltár
Revúca	Jelšava, Revúca, Tornaľa
Rimavská Sobota	Hnúšťa, Rimavská Sobota, Tisovec
Veľký Krtíš	Modrý Kameň, Veľký Krtíš
Zvolen	Sliač, Zvolen
Žarnovica	Nová Baňa, Žarnovica
Žiar nad Hronom	Kremnica, Žiar nad Hronom

Obce (516)

Okres Banská Bystrica (42): Badín, Baláže, Banská Bystrica, Brusno, Čerín, Dolná Mičiná, Dolný Harmanec, Donovaly, Dúbravica, Harmanec, Hiadeľ, Horná Mičiná, Horné Pršany, Hrochoť, Hronsek, Kordíky, Králiky, Kynceľová, Ľubietová, Lučatín, Malachov, Medzibrod, Môlča, Moštenica, Motyčky, Nemce, Oravce, Podkonice, Pohronský Bukovec, Poniky, Povrazník, Priechod, Riečka, Sebedín - Bečov, Selce, Slovenská Ľupča, Špania Dolina, Staré Hory, Strelníky, Tajov, Turecká, Vlkanová.
Okres Banská Štiavnica (15): Baďan, Banská Belá, Banská Štiavnica, Banský Studenec, Beluj, Dekýš, Ilija, Kozelník, Močiar, Počúvadlo, Podhorie, Prenčov, Štiavnické Bane, Svätý Anton, Vysoká.
Okres Brezno (30): Bacúch, Beňuš, Braväcovo, Brezno, Bystrá, Čierny Balog, Dolná Lehota, Drábsko, Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jarabá, Jasenie, Lom nad Rimavicou, Michalová, Mýto pod Ďumbierom, Nemecká, Osrblie, Podbrezová, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Šumiac, Telgárt, Valaská, Vaľkovňa, Závadka nad Hronom.
Okres Detva (15): Detva, Detvianska Huta, Dúbravy, Horný Tisovník, Hriňová, Klokoč, Korytárky, Kriváň, Látky, Podkriváň, Slatinské Lazy, Stará Huta, Stožok, Vígľaš, Vígľašská Huta - Kalinka.
Okres Krupina (35): Bzovík, Čabradský Vrbovok, Čekovce, Cerovo, Devičie, Dolné Mladonice, Dolný Badín, Domaníky, Drážovce, Drienovo, Dudince, Hontianske Moravce, Hontianske Nemce, Hontianske Tesáre, Horné Mladonice, Horný Badín, Jalšovík, Kozí Vrbovok, Kráľovce - Krnišov, Krupina, Lackov, Ladzany, Lišov, Litava, Medovarce, Rykynčice, Sebechleby, Selce, Senohrad, Sudince, Súdovce, Terany, Trpín, Uňatín, Zemiansky Vrbovok, Žibritov.
Okres Lučenec (57): Ábelová, Belina, Biskupice, Boľkovce, Budiná, Bulhary, Buzitka, Čakanovce, Čamovce, Divín, Dobroč, Fiľakovo, Fiľakovské Kováče, Gregorova Vieska, Halič, Holiša, Jelšovec, Kalonda, Kotmanová, Lehôtka, Lentvora, Lipovany, Lovinobaňa, Ľuboreč, Lučenec, Lupoč, Mašková, Mikušovce, Mučín, Mýtna, Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Píla, Pinciná, Pleš, Podrečany, Polichno, Praha, Prša, Radzovce, Rapovce, Ratka, Ružiná, Šávoľ, Šiatorská Bukovinka, Šíd, Stará Halič, Šurice, Točnica, Tomášovce, Trebeľovce, Trenč, Tuhár, Veľká nad Ipľom, Veľké Dravce, Vidiná.
Okres Poltár (22): Breznička, České Brezovo, Cinobaňa, Ďubákovo, Hradište, Hrnčiarska Ves, Hrnčiarske Zalužany, Kalinovo, Kokava nad Rimavicou, Krná, Málinec, Mládzovo, Ozdín, Poltár, Rovňany, Selce, Šoltýska, Sušany, Uhorské, Utekáč, Veľká Ves, Zlatno.
Okres Revúca (42): Chvalová, Chyžné, Držkovce, Gemer, Gemerská Ves, Gemerské Teplice, Gemerský Sad, Hrlica, Hucín, Jelšava, Kameňany, Leváre, Levkuška, Licince, Lubeník, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Huta, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Nandraž, Otročok, Ploské, Polina, Prihradzany, Rákoš, Rašice, Ratková, Ratkovské Bystré, Revúca, Revúcka Lehota, Rybník, Sása, Sirk, Šivetice, Skerešovo, Tornaľa, Turčok, Višňové, Žiar.
Okres Rimavská Sobota (107): Abovce, Babinec, Barca, Bátka, Belín, Blhovce, Bottovo, Budikovany, Cakov, Čerenčany, Chanava, Chrámec, Čierny Potok, Číž, Dolné Zahorany, Dražice, Drienčany, Drňa, Dubno, Dubovec, Dulovo, Figa, Gemerček, Gemerské Dechtáre, Gemerské Michalovce, Gemerský Jablonec, Gortva, Hajnáčka, Hnúšťa, Hodejov, Hodejovec, Horné Zahorany, Hostice, Hostišovce, Hrachovo, Hrušovo, Hubovo, Husiná, Ivanice, Janice, Jesenské, Jestice, Kaloša, Kesovce, Klenovec, Kociha, Konrádovce, Kráľ, Kraskovo, Krokava, Kružno, Kyjatice, Lehota nad Rimavicou, Lenartovce, Lenka, Lipovec, Lukovištia, Martinová, Neporadza, Nižný Skálnik, Nová Bašta, Orávka, Ožďany, Padarovce, Pavlovce, Petrovce, Poproč, Potok, Radnovce, Rakytník, Ratkovská Lehota, Ratkovská Suchá, Riečka, Rimavská Baňa, Rimavská Seč, Rimavská Sobota, Rimavské Brezovo, Rimavské Janovce, Rimavské Zalužany, Rovné, Rumince, Šimonovce, Širkovce, Slizké, Španie Pole, Stará Bašta, Stránska, Štrkovec, Studená, Sútor, Tachty, Teplý Vrch, Tisovec, Tomášovce, Uzovská Panica, Valice, Včelince, Večelkov, Veľké Teriakovce, Veľký Blh, Vieska nad Blhom, Vlkyňa, Vyšné Valice, Vyšný Skálnik, Zacharovce, Zádor, Žíp.
Okres Veľký Krtíš (71): Balog nad Ipľom, Bátorová, Brusník, Bušince, Čebovce, Čeláre, Čelovce, Červeňany, Chrastince, Chrťany, Dačov Lom, Dolinka, Dolná Strehová, Dolné Plachtince, Dolné Strháre, Ďurkovce, Glabušovce, Horná Strehová, Horné Plachtince, Horné Strháre, Hrušov, Ipeľské Predmostie, Kamenné Kosihy, Kiarov, Kleňany, Koláre, Kosihovce, Kosihy nad Ipľom, Kováčovce, Lesenice, Ľuboriečka, Malá Čalomija, Malé Straciny, Malé Zlievce, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Muľa, Nenince, Nová Ves, Obeckov, Olováry, Opatovská Nová Ves, Opava, Pôtor, Pravica, Príbelce, Sečianky, Seľany, Senné, Širákov, Sklabiná, Slovenské Ďarmoty, Slovenské Kľačany, Stredné Plachtince, Sucháň, Suché Brezovo, Šuľa, Trebušovce, Veľká Čalomija, Veľká Ves nad Ipľom, Veľké Straciny, Veľké Zlievce, Veľký Krtíš, Veľký Lom, Vieska, Vinica, Vrbovka, Záhorce, Závada, Želovce, Zombor.
Okres Zvolen (26): Babiná, Bacúrov, Breziny, Budča, Bzovská Lehôtka, Dobrá Niva, Dubové, Hronská Breznica, Kováčová, Lešť (vojenský obvod), Lieskovec, Lukavica, Michalková, Očová, Ostrá Lúka, Pliešovce, Podzámčok, Sása, Sielnica, Sliač, Tŕnie, Turová, Veľká Lúka, Železná Breznica, Zvolen, Zvolenská Slatina.
Okres Žarnovica (18): Brehy, Hodruša - Hámre, Horné Hámre, Hrabičov, Hronský Beňadik, Kľak, Malá Lehota, Nová Baňa, Orovnica, Ostrý Grúň, Píla, Rudno nad Hronom, Tekovská Breznica, Veľká Lehota, Veľké Pole, Voznica, Žarnovica, Župkov.
Okres Žiar nad Hronom (35): Bartošova Lehôtka, Bzenica, Dolná Trnávka, Dolná Ves, Dolná Ždaňa, Hliník nad Hronom, Horná Ves, Horná Ždaňa, Hronská Dúbrava, Ihráč, Janova Lehota, Jastrabá, Kopernica, Kosorín, Krahule, Kremnica, Kremnické Bane, Kunešov, Ladomerská Vieska, Lehôtka pod Brehmi, Lovča, Lovčica - Trubín, Lúčky, Lutila, Nevoľné, Pitelová, Prestavlky, Prochot, Repište, Sklené Teplice, Slaská, Stará Kremnička, Trnavá Hora, Vyhne, Žiar nad Hronom.

Dejiny osídlenia

Banská Bystrica sa vyvinula z najstaršieho osídlenia pri sútoku Hrona s potokom Bystrica v prvú historicky známu obec v 12. storočí. Práva slobodného kráľovského baníckeho mesta získala r.1255. Najskôr sa dolovalo striebro a od 14. storočia predovšetkým meď. V 14. - 16. storočí mala monopol na európskych trhoch v obchode s meďou dolovanou v okolí mesta, hlavne v priestore Špania Dolina. V r.1525 vypukol v baniach prvý všeobecný štrajk. Povstanie baníkov potlačilo až kráľovské vojsko r.1526. V 17. a 18. storočí boli v meste prudké národnostné boje slovenských remeselníkov a robotníkov s nemeckým patriciátom.

Slovenské národné hnutie

V polovici 19. storočia, počas pôsobenia Štefana Moyzesa, bolo mesto strediskom slovenského národného hnutia. Najslávnejšie chvíle svojej histórie prežívala Banská Bystrica v časoch Slovenského Národného Povstania, keď od 29. augusta r.1944 počas dvoch mesiacov bola sídlom Slovenskej Národnej Rady, politických a vojenských orgánov slovenského odboja. Z Banskej Bystrice slobodný slovenský vysielač oznámil obnovenie Československa a vyhlásil boj proti fašistickým hitlerovským okupantom. Najvýznamnejšie objekty v kontexte dejín Slovenského Národného Povstania, ako súbor pamiatok sú od r.1982 národnými kultúrnymi pamiatkami.

Historické jadro mesta

Je pamiatkovou rezerváciou. Jeho súčasť tvorí areál bývalého mestského hradu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Vytvára charakteristickú dominantu mesta spolu s hodinovou vežou, sčasti vychýlenou. Hradný komplex postavili koncom 15. a začiatkom 16. storočia Jeho objekty: románsko - gotický farský kostol s barokovým interiérom, gotický slovenský kostol z r.1492, tzv. Matejov dom z r.1479, pôvodne gotická radnica tzv. Praetorium z r.1500 a zachovalé časti kamenného opevnenia hradu zo začiatku r.1479 - hradobný múr, bašty a pôvodná vstupná časť s vežou a barbakánom.

Goticko - renesančné a renesančné meštianske domy v historickom jadre mesta, sú mnohé so sgrafitovou výzdobou fasád, ukončených atikou, v interiéri s bohatou štukovou ornamentikou kIenieb, vo dvoroch arkádové pavlače. Najhodnotnejšie sú z Námestia Slovenského Národného Povstania ( najkrajší je tzv. Thurzov dom - teraz Stredoslovenské múzeum a Benického dom ), na Námestí Slovenského Národného Povstania, na Dolnej ulici, na Hornej ulici Hodinová veža z r.1506, Špitálsky kostol Svätej Alžbety zo 14. storočia.

Expozície a múzeá

Pamätník - múzeum SNP - stála expozícia a programy audiovizuálneho systému. V areáli skanzen zbraní. Stredoslovenské múzeum, oddelenie prírodovedné, historické, výstavné siene. Literárne a hudobné múzeum. Oblastná galéria. Opera Divadla Jozefa Gregora Tajovského. Krajské bábkové divadlo. Krajský symfonický orchester. Pozorovacia veža zvaná Vartovka nad mestom.

Podujatia udalosti

Každoročne sympózium o voľnej grafike a bienále súčasnej slovenskej grafiky. Bystrické zvony - festival populárnej hudby sa koná v máji. Letný hudobný festival. Sládkovičova Radvaň. Hudobná jar - apríl až jún. Tradičné každoročné športové turnaje v auguste. Tradičné preteky v behu na lyžiach Biela stopa vo februári. Tradičný radvanský jarmok v septembri. Atletické kritérium.

Dovolenka turistika lyžovanie

Krytý zimný štadión a umelá ľadová plocha; lyžiarske skokanské mostíky a lyžiarsky svah s umelou hmotou; lyžiarske vleky; neďaleké lyžiarské strediská Donovaly, Turecká poskytujú kvalitné lyžiarske trate pre lyžovanie nie len domácej klientele. Športová hala Štiavničky; letný rekreačný areál s troma bazénmi a plážové kúpalisko; tri kryté kúpaliská; štadión s tartanovou dráhou; športové štadióny; amfiteáter; značené turistické, trasy do hôr Bystrickej vrchoviny, Kremnických vrchov a Starohorských vrchov - to všetko a ešte viac príležitostí pre návštevníkov mesta a okolia, aby ich dovolenka bola nezabudnuteľnou. Banská bystrica je držiteľom plakety tradične dobrá dovolenka na Slovensku. Najmä zimné obdobie ponúka veľa možností vyžitia v rámci cestovného ruchu. Lyžovanie v prvotriednych lyžiarskych strediskách, ktorých sa v okolí Banskej bystrice nachádza takmer desiatka.

Doprava

lietadlo (letisko Sliač), autobus, vlak.

Banskobystrický kraj - okresy, okresné mestá

Na strednom Slovensku sa nachádza trinásť okresov, ktorým je nadradený Banskobystrický kraj. Okresné mestá: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom.

Mapa

 

ODKAZY

• ____

 

Košice

Krajské a ok­res­né mesto Košice je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom košického kraja. Leží vo Východoslovenskej nížine, nad riekou Hornád, vo východnej časti Slovenska.

:: Slovensko > Mestá > Košice

Košice - Dóm sv. Alžbety

Lokalizácia: 48°43'14.2"N 21°15'30.6"E
Kraj: Košický / Východné Slovensko
Krajské mesto: Košice
Okres: Košice
Región Šariš
Pohorie: Slovenské rudohorie
Rieka: Hornád

Krajské a okresné mesto Košice

Metropola vý­chod­né­ho Slovenska Košice (210 m n.m., 200.000 obyvateľov.), politické, hospodárske a kultúrne centrum Vý­cho­dovslo­ven­s­ké­ho kraja, druhé najdôležitejšie kultúrne a vedecké stredisko Slovenska, dôležitý dopravný uzol. Košice sa nachádzajú v údolí rieky Hornád v Košickej kotline pod výbežkami Čiernej hory na sever a Veporských vrchov na východ. Od počiatku patria Košice medzi tri hlavné krajské mestá. V minulosti to bol Výcho­do­slo­ven­ský kraj dnes premenovaný na Košický kraj, ktorý je v súčasnosti jedným z ôsmych krajov - Slovenské mestá, kraje, regióny.

Košický kraj

8 okresov, 461 obcí - 17 miest, 21 mest. častí, 423 vidiec. obcí.

Okresy:	Mestá:
Košice I-IV	Košice
Košice okolie	Medzev, Moldava nad Bodvou
Gelnica	Gelnica
Michalovce	Michalovce, Strážske, Veľké Kapušany
Rožňava	Dobšiná, Rožňava
Sobrance	Sobrance
Spiš.N.Ves	Krompachy, Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy
Trebišov	Čierna n.T., Kráľ. Chlmec, Sečovce, Trebišov

Obce košického kraja (461)

Okres Košice mesto (21): (mestské časti) - Džungľa, Kavečany, Sever, Sídlisko Ťahanovce, Staré Mesto, Ťahanovce, Lorinčík, Luník IX, Myslava, Pereš, Poľov, Sídlisko KVP, Šaca, Západ, Dargovských hrdinov, Košická Nová Ves, Barca, Juh, Krásna, Nad jazerom, Še­bas­tovce, Vyšné Opátske.

Okres Košice okolie (114): Bačkovík, Baška, Belža, Beniakovce, Bidovce, Blažice, Bočiar, Bohdanovce, Boliarov, Budimír, Bukovec, Bunetice, Buzica, Čakanovce, Čaňa, Čečejovce, Cestice, Chorváty, Chrastné, Čižatice, Debraď, Drienovec, Družstevná pri Hornáde, Ďurďošík, Ďurkov, Dvorníky - Včeláre, Geča, Gyňov, Hačava, Háj, Haniska, Herľany, Hodkovce, Hosťovce, Hrašovík, Hýľov, Janík, Jasov, Kalša, Kecerovce, Kecerovský Lipovec, Kechnec, Kokšov - Bakša, Komárovce, Košická Belá, Košická Polianka, Košické Oľšany, Košický Klečenov, Kostoľany nad Hornádom, Kráľovce, Kysak, Malá Ida, Malá Lodina, Medzev, Milhosť, Mokrance, Moldava nad Bodvou, Mudrovce, Nižná Hutka, Nižná Kamenica, Nižná Myšľa, Nižný Čaj, Nižný Klátov, Nižný Lánec, Nová Polhora, Nováčany, Nový Salaš, Obišovce, Olšovany, Opátka, Opiná, Paňovce, Peder, Perín - Chym, Ploské, Poproč, Rákoš, Rankovce, Rešica, Rozhanovce, Rudník, Ruskov, Sady nad Torysou, Šemša, Seňa, Skároš, Slančík, Slanec, Slanská Huta, Slanské Nové Mesto, Sokoľ, Sokoľany, Štós, Svinica, Trebejov, Trsťany, Trstené pri Hornáde, Turňa nad Bodvou, Tur­nian­ska Nová Ves, Vajkovce, Valaliky, Veľká Ida, Veľká Lodina, Vtáč­kov­ce, Vyšná Hutka, Vyšná Kamenica, Vyšná Myšľa, Vyšný Čaj, Vyšný Klátov, Vyšný Medzev, Zádiel, Žarnov, Ždaňa, Zlatá Idka.

Okres Gelnica (20): Gelnica, Helcmanovce, Henclová, Hrišovce, Jaklovce, Kluknava, Kojšov, Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Ná­lep­kovo, Prakovce, Richnava, Smolnícka Huta, Smolník, Stará Voda, Švedlár, Úhorná, Veľký Folkmar, Žakarovce, Závadka.

Okres Michalovce (78): Bajany, Bánovce nad Ondavou, Beša, Bracovce, Budince, Budkovce, Čečehov, Čičarovce, Čierne Pole, Drahňov, Dúbravka, Falkušovce, Hatalov, Hažín, Hnojné, Horovce, Iňačovce, Ižkovce, Jastrabie pri Michalovciach, Jovsa, Kačanov, Kaluža, Kapušianske Kľačany, Klokočov, Krásnovce, Krišovská Liesková, Kusín, Laškovce, Lastomír, Lesné, Ložín, Lúčky, Malčice, Malé Raškovce, Markovce, Maťovské Vojkovce, Michalovce, Mo­ra­va­ny, Nacina Ves, Oborín, Oreské, Palín, Pavlovce nad Uhom, Pe­tri­kov­ce, Petrovce nad Laborcom, Poruba pod Vihorlatom, Pozdišovce, Ptrukša, Pusté Čemerné, Rakovec nad Ondavou, Ruská, Ša­mu­dov­ce, Senné, Slavkovce, Sliepkovce, Staré, Strážske, Stretava, Stretavka, Suché, Trhovište, Trnava pri Laborci, Tušice, Tušická Nová Ves, Veľké Kapušany, Veľké Raškovce, Veľké Slemence, Vinné, Vojany, Voľa, Vrbnica, Vysoká nad Uhom, Zalužice, Závadka, Žbince, Zbudza, Zemplínska Široká, Zemplínske Kopčany.

Okres Rožňava (62): Ardovo, Betliar, Bohúňovo, Bôrka, Brdárka, Bretka, Brzotín, Čierna Lehota, Čoltovo, Čučma, Dedinky, Dlhá Ves, Dobšiná, Drnava, Gemerská Hôrka, Gemerská Panica, Gemerská Poloma, Gočaltovo, Gočovo, Hanková, Henckovce, Honce, Hrhov, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Jovice, Kečovo, Kobeliarovo, Ko­ce­ľov­ce, Kováčová, Krásnohorská Dlhá Lúka, Krásnohorské Podhradie, Kružná, Kunova Teplica, Lipovník, Lúčka, Markuška, Meliata, Nižná Slaná, Ochtiná, Pača, Pašková, Petrovo, Plešivec, Rakovnica, Rej­do­vá, Rochovce, Roštár, Rozložná, Rožňava, Rožňavské Bystré, Rud­ná, Silica, Silická Brezová, Silická Jablonica, Slavec, Slavoška, Slavošovce, Štítnik, Stratená, Vlachovo, Vyšná Slaná.

Okres Sobrance (47): Baškovce, Beňatina, Bežovce, Blatná Polianka, Blatné Remety, Blatné Revištia, Bunkovce, Choňkovce, Fekišovce, Hlivištia, Horňa, Husák, Inovce, Jasenov, Jenkovce, Kolibabovce, Koňuš, Koromľa, Krčava, Kristy, Lekárovce, Nižná Rybnica, Nižné Nemecké, Orechová, Ostrov, Petrovce, Pinkovce, Podhoroď, Porostov, Porúbka, Priekopa, Remetské Hámre, Ruská Bystrá, Ruskovce, Ruský Hrabovec, Sejkov, Sobrance, Svätuš, Tašuľa, Tibava, Úbrež, Veľké Revištia, Vojnatina, Vyšná Rybnica, Vyšné Nemecké, Vyšné Remety, Záhor.

Okres Spišská Nová Ves (36): Arnutovce, Betlanovce, Bystrany, Chrasť nad Hornádom, Danišovce, Harichovce, Hincovce, Hnilčík, Hnilec, Hrabušice, Iliašovce, Jamník, Kaľava, Kolinovce, Krompachy, Letanovce, Lieskovany, Markušovce, Matejovce nad Hornádom, Mlynky, Odorín, Olcnava, Oľšavka, Poráč, Rudňany, Slatvina, Slo­vin­ky, Smižany, Spišská Nová Ves, Spišské Tomášovce, Spišské Vlachy, Spišský Hrušov, Teplička, Vítkovce, Vojkovce, Žehra.

Okres Trebišov (82): Bačka, Bačkov, Bara, Biel, Boľ, Borša, Boťany, Brehov, Brezina, Byšta, Cejkov, Čeľovce, Čerhov, Čer­no­chov, Čierna, Čierna nad Tisou, Dargov, Dobrá, Dvorianky, Egreš, Hraň, Hrčeľ, Hriadky, Kašov, Kazimír, Klin nad Bodrogom, Kožuchov, Kráľovský Chlmec, Kravany, Kuzmice, Kysta, Ladmovce, Lastovce, Leles, Luhyňa, Malá Tŕňa, Malé Ozorovce, Malé Trakany, Malý Horeš, Malý Kamenec, Michaľany, Nižný Žipov, Novosad, Nový Ruskov, Parchovany, Plechotice, Poľany, Pribeník, Rad, Sečovce, Sirník, Slivník, Slovenské Nové Mesto, Soľnička, Somotor, Stanča, Stankovce, Strážne, Streda nad Bodrogom, Svätá Mária, Svätuše, Svinice, Trebišov, Trnávka, Veľaty, Veľká Tŕňa, Veľké Ozorovce, Veľké Trakany, Veľký Horeš, Veľký Kamenec, Viničky, Višňov, Vojčice, Vojka, Zatín, Zbehňov, Zemplín, Zemplínska Nová Ves, Zemplínska Teplica, Zemplínske Hradište, Zemplínske Jastrabie, Zemplínsky Branč.

Turizmus

Cestovný ruch je v košickej oblasti dobre organizovaný, príležitosti sú v mestskom turizme, agroturistike, cyklotrasy, vínne cesty, poznávacie zájazdy prírodné bohatstvo a banský priemysel, rekreácia pri vode Zemplínska šírava, kúpaliská a aquaparky, v zime lyžovanie, celoročne potom wellnes, relax, masáže, ozdravné pobyty.

Dopravné spojenie zabezpečuje cestná doprava, železničná doprava, letecká doprava. Diaľnica spájajúca zbytok Slovenska a najmä Bratislavu s východnou metropolou je vo výstavbe. Možno sa dočkáme strihania pásky južnej trasy. Zatiaľ je diaľničná dostupnosť Košíc do hlavného mesta SR cez Maďarsko a severným ťahom cez Tatry, Žilinu, Trenčín, kde chýbajú ešte niektoré čiastočné úseky. Dobré spojenie je letecká doprava na letisko Košice. Železničná doprava je vedená taktiež severným a južným ťahom z Bratislavy do Košíc a ďalej na východ až do Čiernej nad Tisou. Lodná doprava je zastúpená len rekreačnými plavidlami na Zemplínskej šírave, pre využitie na dopravu tovarov a osôb nie je dostupná.

Hotely, apartmány

• Hotel Bankov
• Hotel Yasmin
• Hotel Bristol
• Double Tree
• Golden Royal
• Rokoko
• Zlaty Dukat
• Hotel Maraton
• Hotel Dalia
• City Residence
• Hotel Teledom
• Gloria Palac
• Ambassador
• Hotel Muza
• Hotel Barca
• Košice Hotel
• Hotel Centrum
• Hotel Ferum
• Hotel Slavia
• Hotel Crystal
• Penzión Beryl
• Penzión Set
• Penzión Grand
• Penzión Baránok
• Penzión Horse inn
• Penzión Hradbová
• Penzión Slovakia
• Penzión Zlatý Jeleň
• Penzión Plaza

Hospodárstvo

V nedávnej minulosti najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto čo do pracovných príležitostí a rastu počtu obyvateľstva. Okolo his­to­ric­kého jadra boli vybudované mestské štvrte a sídliská. Z pôvodných 18 menších priemyselných závodov sa budovala rozsiahla výrobná základňa, kde pracuje okolo 120.000 osôb, z toho 25.000 osôb v najväčších železiarňach Slovenska. Ďalšie významné priemyselné odvetvia sú strojárstvo, energetika, potravinárstvo, stavebníctvo a spotrebný priemysel. Početné vedecké a výskumné pracoviská: Vysoká škola technická, Univerzita P. J. Šafárika, Vysoká Škola veterinárna a detašované pracoviská Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre.

Kultúra

Kultúra v Košiciach ponúka 3 divadlá, dva muzeálne komplexy, galéria, Štátna filharmónia, Dom košického vládneho programu, Dom odborov, Dom družby.

História

Archeologické nálezy dokumentujú osídlenie územia mesta takmer sústavne. Sú to paleolitické nálezy, neolitické sídlisko, pohrebisko z doby bronzovej, hallštattské sídlisko, žiarové pohrebisko z doby laténskej, hroby z obdobia sťahovania národov a slovanské sídlisko z 8.-9. storočia.

Najstarším sídelným jadrom mesta bola slovanská osada. Nemeckí kolonisti sem prišli až po tatárskom vpáde. Prvá zmienka je z 1230, mestské práva 1290. Mestský vývoj bol dovŕšený kráľovskými lis­ti­nami z 1342 a 1347, keď sa Košice stali slobodným kráľovským mestom. Najväčší stredoveký rozvoj Košíc ako strediska obchodu a remesiel nastal koncom 15. stor., keď boli tretím najväčším mestom Uhorska a stáli na čele zväzku piatich východoslovenských miest tzv. Pentapolitany. Úpadok nastal po 16. stor. vplyvom poklesu obchodu, ako aj bojmi o uhorský trón a stavovskými povstaniami. Určité oživenie nastalo v druhej pol. 17. stor. V rokoch 1657-1773 pôsobila v meste univerzita s dvoma fakultami. Bola opäť obnovená r. 1777 ako kráľovská akadémia a od 2. pol. 19. stor. ako Právnická akadémia až do prvých rokov ČSR.

Prvý priemyselný rozvoj sa začal v 19. st. vybudovaním niekoľkých manufaktúr. Ďalšiu etapu rozvoja priniesla výstavba železnice. Hoci v Košiciach nebol dodatočne rozvinutý priemysel, stali sa na pre­lo­me 19. a 20. stor. strediskom robotníckeho hnutia. Roku 1907 začali vydávať noviny Košický robotník, ktoré vyše 30 rokov bojovali o práva robotníkov.

V období r 1919 sídlil v meste vládny orgán Slovenskej republiky rád - Rada ľudových komisárov - Okupácia mesta hor­thy­ovs­kým Ma­ďarsvkom 1938 znamenala degradáciu Košíc na bezvýznamné pohraničné mesto. Počet obyvateľov vtedy klesol takmer o tretinu. Tesne pred oslobodením kruto doľahol na mesto teror hitlerovských a nyilasovských vojenských jednotiek s hromadnými popravami na uliciach a pred Ťahanovským tunelom. Mesto bolo oslobodené 19. januára 1945, nato sa Košice stali až do konca vojny strediskom politického života a dočasným sídlom prezidenta, vlády a národnej rady.

Dom Košického vládneho programu - národná kultúrna pamiatka ba­ro­kovo-klasicistická budova z r. 1779, opravená 1957-1960.

Architektúra

Dóm sv. Alžbety - národná kultúrna pamiatka s areálom: katedrála, gotická kaplnka sv. Michala z konca 14. stor. a pôvodne gotická, 1628 renesančne prestavaná Urbanova veža (po požiari roku 1966 stavebne upravená). Katedrálu začali stavať 1345, dokončená bola v roku 1508, predstavuje najväčší chrám a najvýznamnejšie dielo gotického staviteľstva na Slovensku. Hodnotný interiér, hlavne gotický a neskorogotický, krypta Fr. Rákócziho II. a jeho druhov z emigrácie s prenesenými telesnými pozostatkami z Turecka.

Historické jadro mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Sústreďuje objekty svetskej a cirkevnej architektúry zo všetkých stavebných období. Najviac je ich na hlavnej triede mesta a uliciach Kováčskej, Hrnčiarskej, Šrobárovej a Sverdlovovej. Mestské hradby z 13.-17. stor., naposledy upravované 1706-1708, od 18. stor. boli postupne búrané. Zachovali sa torzovite v nesúvislých pásoch, najvýznamnejšie sa zachovali pri Katovej bašte a okolitých uliciach. Miklušova väznica vznikla v 16. stor. úpravou dvoch ne­sko­ro­go­tic­kých meštianskych domov z 15. stor. bola upravená 1940-1942 pre muzeálne účely. Renesančné remeselnícke domy na Kováčskej ulici, Budova Technického múzea, tzv. Rákócziho palác zo 17. storočia. Klasicistická budova Východoslovenskej galérie, bývalý Csákyho palác. Neorenesančná budova Východoslovenského múzea z 1912. Tzv. Levočský dom z 15. stor. neskorogotický meštiansky dom. Mestská knižnica, bývalá radnica, barokovo-klasicistická budova z 1779-1780. Budova, kde bola prvá Košická univerzita a neskôr Právnická akadémia bola postavená po roku 1654 prestavbou tzv. kráľovského domu, budova Štátnej vedeckej knižnice, bývalý Forgáchovský palác. Biskupská rezidencia s rokokokovo-kla­si­cis­tic­kou. Secesná budova Štátneho divadla Košice z 1897-1899. Pôvodne ranogotický kostol a kláštor dominikánov z 13. stor. s ďalšími stavebnými úpravami (klasicistická fasáda, romantická úprava, neogotické zastrešenie veže). Pôvodne gotický fran­tiš­káns­ky kostol z 15. stor. barokovo upravený. Pôvodne renesančný kostol uršulínok.

Pamiatky

Pamätné domy: Dom Košického vládneho programu, pamätník Sovietskej armády, pamätník padlých v 2. svet. Vojne, pomník Klementa Gottwalda, Ľudovíta Kukorelliho, cintorín, kde je po­cho­va­ných 3000 padlých sovietskych vojakov, viaceré pamätné tabule a busty.

Východoslovenské múzeum: hlavná budova na námestí Ma­ravtó­nu mieru, Miklušova väznica, Katova bašta na Hrnčiarskej ulici, Dóm sv. Alžbety, Dom Košického vládneho programu, Ur­ba­no­va veža, Technické múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou.

Štátne divadlo Košice - opera, činohra, balet a štúdio Smer. Maďarské oblastné divadlo, komorná scéna Thália. Bábkové di­vad­lo. Východoslovenská galéria, Štátna filharmónia - koncertná sála. Dom umenia.

Najvýznamnejšie kultrne a športové akcie v Košiciach: Košická hudobná jar a v jej rámci medzinárodný organový festival, folklórne výstavy, medzinárodné bienále maľby, medzinárodný maratón mieru.

Vše športový areál Košice, futbalové ihrisko pre 40 000 divákov s umelým osvetlením, cvičné futbalové ihrisko, cvičný atletický štadión, nafukovacia hala, jazdecký s krytou jazdiarňou, krytý zimný štadión, krytá plaváreň, športová hala, kúpaliská, plážové kúpalisko Nad Jazerom a pri Hornáde, 3 lyžiarske vleky, amfiteáter, lyžiarsky areál na červenom brehu, umelá slalomová dráha a lyžiarsky vlek. Botanická záhrada. Lesopark na ploche 7000 ha, prímestská rekreačná oblasť Bankov, Alpinka, Jahodná. ( hotely, chaty, zrubové chaty, lyžiarske vleky, kúpalisko).

Košický kraj - okresy, okresné mestá, mestské časti

Košický kraj má 11 okresov. Mesto Košice je členené na 4 mestské okresy - Košice I, II, III, IV, ktoré sú tvorené mestskými časťami (21). Zbytok kraja tvorí 7 okresov mimokošických: Gelnica, Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov.

Kontakty

Magistrát mesta Košice
Trieda SNP 48A
040 11 Košice - Západ

IČO: 00691135
DIČ: 2021186904

Tel: +421 (55) 6419 111
email: kontakt@kosice.sk
email: sekretariatprimatora @ kosice.sk
Web: kosice.sk
- Primátor
- Stavebný úrad - zabezpečuje úlohy na úseku rozvoja mesta.
- Životné prostredie - doprava a životné prostredie.
- UVZ Zdravie - regionálny úrad verejného zdravia Košice.
- Pamiatky - jedno z najkrajších miest na Slovensku.
- Školstvo - systém škôl a vzdelávania.

KOŠICKÉ MESTSKÉ ČASTI:

• Košice mesto - oficiálna stránka mesta
• Košice staré mesto
• Košice Barca
• Dargovských hrdinov
• Košice Juh
• Kavečany
• Košická Nová Ves
• Košice Krásna
• Košice Lorinčík
• Luník IX
• Košice Myslava
• Košice Nad jazerom
• Košice Pereš
• Košice Poľov
• Košice Šaca
• Košice Šebastovce
• Košice Sever
• Košice Sídlisko KVP
• Košice Sídlisko Ťahanovce
• Košice Ťahanovce
• Košice Vyšné Opátske
• Košice Západ

Mapa

 

ODKAZY

• Košický samosprávny kraj - oficiálna stránka
• Šport Košice
• Portál elektronických služieb
• Gisplan
• Open Data
• Zelené Košice
• Košice2
• Creative industry
• Košice v klimatickej krízy
• Letisko Košice
• Visitkosice.org
• Mestské lesy
• Vucke
• Kosicemarathon.com/
• Filharmónia
• Dopravný podnik
• Technické múzeum
• Východoslovenská galéria
• Univerzitná nemocnica
• Zoo
• Štátna vedecká knižnica
• Toyota Košice
• VŠŽ
• TU KE
• Univerzita Šafárika
• Univerzita veterinárska
• Realitná kancelária Tobi
• MHD
• Progress
• Tepláreň
• KE Arcidiecéza
• SAV KE
• Štátne divadlo Košice
• Košice Guide
• Britannica
• Slobodnaskola.sk Mazák

 

Nitra

Nitra

Krajské a okresné mesto (190 m n.m., 85.000 obyvateľov) leží v Dunajskej pahorkatine, na brehoch rieky Nitra, pod úpätím vrchu Zobor v pohorí Tríbeč. Nitra sa r.1996 zaradila medzi slovenské krajské mestá odkedy vzniklo nové členenie Slovenska a pribudol aj Nitriansky kraj.

Významná archeologická lokalita a centrum raných slovenských dejín, hospodárske a kultúrne stredisko Dolného Ponitria, stredisko poľnohospodárstva, školstva a výskumu na Slovensku. Chemický, farmaceutický, strojársky, potravinársky, textilný a stavebný priemysel. Najznámejšie podniky: Plastika, Bioveta a Elitex. Vysoká škola poľnohospodárska, Pedagogická fakulta UK, vojenské učilište, vedeckovýskumné ústavy Slovenskej Akadémie Vied ( Archeologický ústav s celoslovenskou pôsobnosťou ), akadémia poľnohospodárskych vied, viaceré múzeá. Veľká bytová výstavba.

V oblasti Nitry je archeologicky doložené takmer sústavné osídlenie od paleolitu. Osídlenie slovanskými kmeňmi, začaté na rozhraní 5. - 6. storočia je doložené už zo 6. storočia. V nasledujúcich storočiach sa Nitra stala politickým, hospodárskym a kultúrnym strediskom slovanských kmeňov sídliacich na sever od Dunaja. Boli odkryté dve centrálne slovanské hradiská s mohutným opevnením z 8. a 9. storočia, tri útočištné hradiská, sídliská so špeciálnou výrobou, pohrebiská z doby veľkomoravskej a radové pohrebiská z 10. - 11. storočia. Na hradisku na Martinskom vrchu z 8. storočia bola odkryá doteraz najstaršia sakrálna stavba na Slovensku. Najstaršia zmienka s pomenovaním Nitra je z r826. Je najstarším mestom Slovenska.

Vyvinula sa na starom slovanskom osídlení na križovatke ciest. V 9. storočí tu bolo centrum Nitrianskeho kniežatstva a sídelný hrad panovníkov Veľkej Moravy. Sídlo Pribinu, nitrianskeho kniežaťa, ktorý tu dal postaviť okolo r.830 prvý historicky známy kresťanský kostol na území Slovenska. V r.869 sa územie spomína ako kráľovstvo Svätoplukovo. V r.880 tu vzniklo biskupstvo. Po zániku Veľkomoravskej ríše r.906 zostala Nitra až do konca 11. storočia kultúrnym strediskom ranofeudálneho Slovenska a sídlom arpádovského pohraničného vojvodstva. Ako vojvodovia tam sídlili následníci uhorského trónu Béla, Gejza, Ladislav. Nitriansky románsky hrad, ktorý odolal Tatárom, bol prechodným útočišťom uhorského kráľa Bélu IV. V r.1248 udelil Béla IV. podhradiu za pomoc pri úteku pred Tatármi výsady slobodného kráľovského mesta. Od r.1288 sa Nitra stala zemepánskym mestom nitrianskeho biskupa. V 16. - 17. storočí mesto ničili časté vojenské nájazdy Turkov. V r.1663 - 1664 mesto i hrad obsadili a takmer úplne zničili Turci. Nasledujúce storočia vývoj mesta zabrzdila poddanská závislosť od nitrianskeho biskupstva. Až na prelome 19. - 20. storočia a potom v prvých rokoch Československej Republiky vzniklo niekoľko priemyselných závodov. Podstatná premena však nastala až po 1945.

Nitra - horné mesto je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Nitriansky bol hrad postavený v 11. storočí a archeologické pamiatky staroslovanského osídlenia sú národnou kultúrnou pamiatkou. Nitriansky hrad je výsledkom stavebnej a umeleckej činnosti niekoľkých storočí. Z gotického opevnenia sa zachovali časti kamennej hradby pri presbytériu Horného kostola, z renesančnej prestavby opevnenia, v 16. storočí brána. V dnešnom vzhľade prevláda baroková pevnostná sústava na spôsob citadely z r.1673. Kamenný most do hradu je z 15. storočia. Najhodnotnejším objektom je biskupská katedrála. Skladá sa z troch kostolov: z pôvodne románskej rotundy Svätého Emeráma z 12. storočia, prestavanej v 13. - 14. storočí a barokovo prebudovanej v 18. storočí, z gotického ( r.1333 - r.1355 ), barokovo upraveného tzv. Horného kostola ( katedrála svätého Emeráma ) s mimoriadne hodnotným interiérom a z ranobarokového tzv. Dolného kostola ( r.1622 - r.1642). Medzi kostoly katedrály je vstavaná dvojpodlažná budova sakristie. Na druhej strane je barokový biskupský palác z ( r.1732 - r.1739), postavený na mieste niekdajšieho gotického paláca na najvyššom mieste hradného kopca. Katedrála má veľmi zaujímavý a hodnotný interiér.

Ostatné umelecko-historicky cenné stavby: prevažne renesančné, barokové a empírové objekty svetskej a cirkevnej architektúry na starších základoch. Neorenesančné domy kanonikov zo 17. storočia. Klasicistická budova Slovenského, poľnohospodárskeho múzea. Neskorobarokovo - klasicistický dom s pozoruhodnou fasádou, sídlo Oblastného nitrianskeho múzea. Secesný palácový dom, bývalý župný dom, teraz Nitrianska galéria. Františkánsky kostol a kláštor, pôvodne barokový, po vypálení za tureckej okupácie r.1663 obnovený začiatkom 18. storočia. Barokové súsošie Panny Márie od Martina Vogerleho. Románsky kostolík Svätého Štefana z 12. storočia v Párovciach, v 18. storočí barokovo prestavaný, so zvyškami románskych fresiek. V záhrade pod Nitrianskym hradom monumentálne sochy s plastikami popredných umelcov. Pomníky padlých v Druhej svetovej vojne a osloboditeľom.

Slovenské poľnohospodárske múzeum expozícia včelárstva, poľnohospodárskych strojov a náradia, salašníctva, ovocinárstva a modrotlače; vývoj poľnohospodárstva od praveku až do neskorého stredoveku; spracovanie ľanu, obilninárstvo, pestovanie viniča, chov zvierat, zakladanie Jednotných Roľníckych Družstiev. Oblastné nitrianske múzeum - história, súčasnosť Nitry a okresu. Galéria Františka Studeného - hlavne diela umelcov z Nitry a Ponitria.

Divadlo Andreja Bagara. Bábkové divadlo Nitra. Amfiteáter pod hradom. Každoročne v auguste celoslovenské dožinky. Ich súčasťou je celoštátna poľnohospodárska výstava Agrokomplex v auguste a septembri na ploche 46 hektárov. Nitrianska hudobná jar a jeseň. Májová divadelná Nitra.

Na katastrálnom území mesta sa nachádza národná prírodná rezervácia Lupka na ploche 10 hektárov, kde sú chránené lesostepné spoločenstvá vzácnych druhov rastlín a živočíchov. V ďalšej prírodnej rezervácii Zoborská lesostep ( 24,4 hektárov ) zachovalá lesostepná vegetácia s teplomilnými rastlinami a živočíchmi.

Športové štadióny. Atletický štadión. Krytý zimný štadión. Kryté kúpalisko. Kúpalisko. Sedačková lanovka na vyhliadkový vrch Zobor ( 588m ) nad mestom.

Turistické východisko do pohoria Tríbeč; štyri značené turistické trasy vedú na vrch Zobor a do jeho okolia. Lesopark na Zobore - prímestská rekreačná oblasť.

Doprava - autobus, vlak.

Nitriansky kraj - okresy, okresné mestá

Novovytvorený Nitriansky kraj sa člení na sedem okresov, okresné mestá: Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce.

• Nitriansky samosprávny kraj: oficiálna stránka

Prešov



Prešov, Dóm svätého Mikuláša

Krajské a okresné mesto ( 250 m n.m., 89.500 obyvateľov ) sa rozprestiera na brehoch rieky Torysa, obklopené výbežkami Spišsko - šarišského medzihoria a Šarišskej vrchoviny. Prešov je administratívne, hospodárske a kultúrne centrum Šariša. Prešov zaznamenal od r.1945 obrovskú premenu, z agrárneho sa stal priemyselným mestom. Od nového rozdelenia Slovenska na 8 krajov pribudol aj Prešovský kraj a Prešov sa zaradil medzi slovenské krajské mestá.

Obyvateľstvo pracuje hlavne v podnikoch a závodoch: Závody priemyselnej automatizácie Dukla, Závody valivých ložísk, Autobrzdy, Strojstav, Odevné závody kapitána Nálepku, závody potravinárskeho priemyslu, ako Mraziarne, Mäsopriemysel, Hydinárske závody, Konzervárne Frucona, Mliekárne, Pekárne a cukrárne, ďalej Paneláreň a najnovší závod Drevokombinát Šariš. V Prešove vznikli dve vysoké školy - Pedagogická a Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Územie mesta bolo osídlené sporadicky od staršej doby kamennej. Trvalé slovanské osídlenie je doložené archeologickými nálezmi už z prelomu 8. a 9. storočia. Do jestvujúcej slovanskej osady sa na rozhraní 11. - 12. storočia prisťahovali maďarskí kolonisti. V 1. polovici 13. storočia prišli nemeckí prisťahovalci. Najstaršie písomné doklady sú z r.1233 a r.1247. Mestské práva získal r.1299 a r.1374 a stal sa slobodným kráľovským mestom a strediskom remesiel a obchodu. Mesto veľa trpelo za stavovských povstaní v 17. a začitkom 18. storočia, keď prechádzalo z jedného tábora do druhého. Najviac po porážke povstaleckých vojsk Thókölyho r.1684 na neďalekej Šibenej hure. V meste zasadal cisársky vojenský súd na čele s generálom Caraffom. V meste popravili 24 mešťanov, ( tzv. Prešovské jatky ), skonfiškovali majetok občanov i mesta.

Hospodárska prosperita nastala až koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia, keď sa stal Prešov sídlom Šarišskej župy. Za východoslovenského sedliackeho povstania r.1831 sa vzbúrila mestská chudoba. Za revolučných rokov 1848 - 1849 sa v meste viackrát vymenili vojská cisárske i maďarské. Vo februári 1849 obsadili mesto slovenskí dobrovoľníci, prišli aj vodcovia Štúr a Hurban. V r.1887 mesto vyhorelo. Dňa 31. 10. 1918 sa v meste vzbúrili vojaci 67. pešieho pluku, zväčša pochádzajúci zo Šariša. Štatariálny súd odsúdil 120 vojakov a civilov na smrť. Revolučný duch obyvateľov mesta sa prejavil 16. 6. 1919, keď v meste vyhlásili proletársku Slovenskú republiku rád. Jej vplyvom bolo v meste za prvej Československej Republiky pomerne silné revolučné a robotnícke hnutie. Mesto bolo značne poškodené za bombardovania v decembri r.1944. Vtedy v zbombardovanej väznici gestapa zahynulo 140 antifašistov. Mesto bolo oslobodené 19. 1. 1945.

Historické jadro mesta - mestská pamiatková rezervácia - si zachovalo vzhľad z obdobia najväčšieho stavebného ruchu od 2. polovici 15. storočia do 1. polovice 17. storočia. Jeho centrom je dlhé vretenovité námestie. Tam sa nachádzajú najhodnotnejšie kultúrne pamiatky. Meštianske domy - niekoľko desiatok - prevažne renesančných, s gotickými prvkami a klasicistickými úpravami s krásne upravenými fasádami, zakončené pre Prešov typickými atikami východoslovenskej renesancie. Najpôsobivejšia je ucelená skupina domov oproti kostolu Svätého Mikuláša, kde v tzv. Rákócziho renesančnom dome zo 16. storočia je Múzeum Slovenskej Republiky Rád. Pozoruhodné sú aj dvory týchto domov. Zo stredovekého opevnenia mesta zo 14. - 15. storočia sa zachovali na viacerých miestach časti hradieb s niekoľkými baštami. Radnica z r.1511 - r.1520, klasicisticky prestavaná r.1780 a neobarokovo prefasádovaná. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou. Rokokovo - klasicistický bývalý župný dom na Slovenskej ulici. Renesančná budova bývalého evanjelického kolégia, romanticky prestavaná. Gotický farský kostol Svätého Mikuláša zo 14. storočia, v 15. - 16. storočí prestavaný s hodnotným, prevažne barokovým interiérom. Zbarokizovaný gotický kostol s interiérom.

V mestskej štvrti Solivar celý komplex objektov na dobývanie a varenie soli zo 17. storočia s klasicistickou prestavbou - národná kultúrna pamiatka: gápeľ na fáranie v šachte Leopold ( prístupná verejnosti ako múzeum ), neskôr čerpanie soľanky, čistenie - rezervoár soľanky, solivar František, sklad soli a banícka klopačka. V mestskej štvrti Haniska pamätník východoslovenského sedliackeho povstania z r.1831 - národná kultúrna pamiatka. V mestskej štvrti Šebastová renesančný kaštieľ a barokový kostol so súdobým hodnotným interiérom.

Múzeum Slovenskej Republiky Rád - expozícia Slovenskej republiky rád, dejín robotníckeho hnutia, archeológie, literárnej histórie, prírodných vied, národopisu a dejiny požiarnej ochrany a techniky ako jediná na Slovensku. Galéria výtvarného umenia. Dom kultúry. Krajská hvezdáreň. Symfonický orchester. Divadlo Jonáša Záborského - činohra a spevohra. Ukrajinské národné divadlo. Poddukelský ukrajinský ľudový súbor piesní a tancov. Celoslovenský detský folkloristický festival. Akademický Prešov, súťaž v umeleckej tvorivosti vysokoškolákov.

Všešportový areál. Areál zimných športov Bikoš. Futbalový štadión. Hádzanársky štadión s osvetlením. Krytý zimný štadión. Kryté a otvorené kúpalisko. Jazdecký areál. Vyhliadková veža - kaviareň. Lesopark Dúbrava. Detský raj na brehu Torysy. Prímestská rekreačná oblasť, budúci lesopark Haniska - Borkút - Kvašna voda - Cemjata, prírodné kúpalisko Delňa, bývalé kúpele Išľa, rekreačná oblasť Sigord, rekreačné zázemie doliny Svinky. Pre turistov dobre značené trasy do hôr Šarišskej vrchoviny.

Doprava - autobus, vlak.

Prešovský kraj - okresy, okresné mestá

celkom trinásť okresov radí Prešovský kraj spolu s krajom Banskobystrickým medzi najväčšie, pokiaľ ide o počet okresov: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou.

• Prešovský samosprávny kraj: oficiálna stránka

Trenčín

Trenčín, Trenčiansky hrad

Krajské a okresné mesto ( 211m n.m., 56.000 obyvateľov ) leží v údolí Váhu na rozhraní Trenčianskej a Ilavskej kotliny a Považského podolia, pod výbežkami Strážovských vrchov. Strojársky a textilný priemysel sú hlavné odvetvia ekonomického života mesta. Odevné závody, Trenčianske strojárne a Letecké opravovne a viacero výskumných a vývojových ústavov. Historické mesto obklopujú nové, moderné sídliská. Od posledného správneho prerozdelenia na osem samosprávnych krajov sa aj Trenčín zaradil medzi slovenské krajské mestá ako centrum pre Trenčiansky kraj.

Na území Trenčína bola rímska vojenská osada Laugaricio, najviac na sever situovaná v strednej Európe. Rímsky nápis na hradnej skale na pamiatku víťaznej bitky Rimanov s Kvádmi. Mesto sa vyvinulo pod Trenčianskym hradom, ktorý bol sídlom župy už na začiatku 11. storočia. Trenčianska župa so sídlom v Trenčíne existovala nepretržite do r.1922. Najstaršia zmienka o Trenčíne je z r.1111. Prvé mestské výsady sú z r.1324. V r.1412 získal Trenčín privilégiá kráľovského mesta s právom ohradiť sa hradbami. Mesto ničili turecké nájazdy a boje za uhorských stavovských povstaní. Priemyselný rozvoj nastal koncom 19. storočia. V r.1809 - r.1812 tu študoval na evanielickom lýceu český historik František Palacký.

Trenčiansky hrad, národná kultúrna pamiatka je malebná dominanta mesta. Kronikári ho uvádzajú v r.1067 a r.1091. Od 11. storočia bol kráľovským hradom. Najväčší význam mal v časoch oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho v r.1302 - r.1321, pána Váhu a Tatier - a ako protiturecká pevnosť. Do r.1790 bol obývaný. Od r.1954 sa uskutočňuje na hrade archeologický výskum a rekonštrukcia najvýznamnejších objektov - Matúšova veža s rozhľadňou, Mlynská a Jeremiášova veža, Barborin, Ľudovítov a Zápoľského palác - a konzervácia opevnení. Obnovené objekty sa postupne využívajú pre muzeálne a výstavné účely. Pre verejnosť sú od r.1983 sprístupnené na hrade: Hradná studňa, Hladomorňa a Barborin palác, Ľudovítov palác a hradné lapidárium. Postupne sa sprístupnia ďalšie obnovené objekty. Pozoruhodne je riešené spojenie hradu s mestom - po tejto ceste je prístup na hrad buď po Matúšovej ulici, alebo zrekonštruovanými schodmi.

Zachovalé časti mestského opevnenia z 1. polovice 15. storočia. Zachovalá veža niekdajšej Hornej brány prestavanej r.1543. Neskorobarokový bývalý župný dom z r.1761. Prevažne renesančné a barokové meštianske domy na Mierovom námestí. Pôvodne gotický farský kostol z r.1324, renesančne prestavaný, barokovo upravený, s hodnotným interiérom. Pri ňom gotický karner s krížovými rebrovými klenbami. Barokový piaristický kostol a kláštor z r.1653 - r.1657 s hodnotným interiérom, najmä s nástennými maľbami Krištofa Tauscha a rezbárskymi prácami.

Trenčianske múzeum - expozície: archeológia, história, feudálna justícia, umeleckopriemyselné zbierky, národopis, príroda. V areáli hradu sa nachádzajú tri expozície. Oblastná galéria Mikuláša Alexandra Bazovského - okrem diel M. A. Bazovského expozícia súčasného slovenského výtvarného umenia a expozícia výtvarníkov širšej trenčianskej oblasti. Výstavná sieň v Delovej bašte na hrade. Stála bábkarská scéna.

Každoročne sa koná celoštátna výstava „Trenčín mesto módy" ( kultúry odievania, doplnkov a bytového textilu ). Krajský festival súborov malých javiskových foriem. Festival detských folklórnych skupín. Celoslovenský festival veľkých dychových orchestrov - Pádivého Trenčín. Krytý zimný štadión, lodenica, kúpaliská, kryté bazény, športové štadióny, lesopark na Brezine. Značené turistické trasy do Strážovských vrchov a do Bielych Karpát. Prímestské rekreačné oblasti letnej a zimnej turistiky a lyžovačky: chata pod Ostrým vrchom, Krásna dolina, Opatovská dolina, Kubrická dolina a Drietomská dolina.

Doprava - autobus, vlak.

Trenčiansky kraj - okresy, okresné mestá

Trenčiansky kraj má celkom 9 okresov, okresné mestá: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín.

• Trenčiansky samosprávny kraj: oficiálna stránka

Trnava

Trnava

Krajské a okresné mesto ( 146 m n.m., 65.500 obyvateľov ) leží na Podunajskej pahorkatine, priemyselné a kultúrne centrum Západoslovenského kraja, sídlo Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Z niekdajšieho Coburgu vyrástli nové Trnavské automobilové závody. Vybudo-vané sú Továrne strojárskej techniky, Skloplast. Rozrástli sa aj železničné opravovne a strojárne. K tradičným podnikom potravi-nárskeho priemyslu patria cukrovar, Figaro, pivovary a sladovne, Slovenské škrobárne a Mäsokombinát. Mesto ako aj počet jeho obyvateľov zväčšila rozsiahla bytová výstavba, od r.1996 sa aj Trnava zaradila medzi slovenské krajské mestá keď vznikol Trnavský kraj.

Trnava sa prvý raz spomína v listine z r.1211, existovala však už aj v predchádzajúcich storočiach. Je najstarším mestom Slovenska, ktoré ako prvé r.1238 získalo práva slobodného kráľovského mesta. V r.1432 - r.1435 bola v meste husitská posádka, ktorá prispela k posilneniu slovenského živlu mesta. Od r.1541 do r.1820 bola sídlom arcibiskupstva. Od r.578 bola v meste tlačiareň. V r.1635 - r.1777 bola univerzitným mestom, postupne so všetkými štyrmi fakultami. V r.1792 sídlo Slovenského učeného tovarišstva. Trnava bola centrum prvého spisovného jazyka Slovákov - bernolákovčiny. Po odsťahovaní univerzity a arcibiskupstva význam mesta poklesol. Po r.1846, po železničnom spojení s Bratislavou začal priemyselný rozvoj. Vznikali tu niektoré menšie továrne, najmä potravinárskeho odvetvia.

Z kultúrnohistorických pamiatok Trnavy patrí k najvýznamnejším komplex barokových univerzitných budov zo 17. - 18. storočia, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou. Na západnej a východnej strane mesta sa zachoval súvislý pás mestských hradieb so všetkými baštami. Postavili ich v 13. a 14. storočí a naposledy obnovili v r.1553-56. Ich demolácia sa začala v 19.st. Klasicistickú radnicu postavili r.1793 na mieste starej renesančnej radnice. Mestská veža neskororenesančná z r.1574; po požiari r.1683 zastrešená vysokou barokovou baňou zakončenou sochou Panny Márie. Početné meštianske domy v historickom jadre mesta boli zväčša vybudované v renesančnom slohu koncom 16. a začiatkom 17. storočí. Po požiari r.1666 boli opravené, prípadne nahradené novými. Fasády týchto domov boli opravované v 18. - 20. storočí.

Na Hollého ulici vybudovali v 17. a 18. storočí akademickú štvrť dokončenú koncom 18. storočia v klasicistickom slohu. Z početných trnavských gotických a barokových kostolov kultúrnohistoricky najhodnotnejší je farský kostol Svätého Mikuláša - gotická trojloďová bazilika. Postavili ju okolo r.1380 na mieste starého románskeho kostola. Kostol barokovo rozšírili. Veľmi hodnotný, prevažne barokový a klasicistický interiér gotickej kaplnky. Goticko - renesančné a ranobarokové náhrobníky. Zvyšky gotických nástenných malieb z 15. storočia. V niekdajšom kláštore klarisiek, pôvodne ranogotickom z r.1240, v 17. storočí rozšírenom a barokovo upravenom, je Západoslovenské múzeum. Kostol Svätej Heleny gotický zo 14. storočia (špitálsky), renovovaný v 2. polovici 17. storočia.

Pamätné tabule pripomínajú významné, osobnosti pôsobiace v Trnave: Jana Amosa Komenského, Jána Hollého, Štefana Moyzesa a Antona Bernoláka. Západoslovenské múzeum – ľudové umelecké výrobky, osobitne zbierka keramiky Š. Pasáka, východoázijské pamiatky, najmä kultové, história a činnosť Trnavskej univerzity, príležitostné výstavy. Pamätná izba hudobného skladateľa Mikuláša Schneidra - Trnavského v rodnom dome. V miestnej časti Hrnčiarovce múzeum poľnohospodárstva. Okresná galéria J. Komarka. Divadlo pre deti a mládež. Trnavská hudobná jar M. Schneidra - Trnavského. Divadelný festival Jána Palárika.

Športové štadióny, kryté kúpalisko, kúpalisko, umelá ľadová plocha, krytá športová hala, ľahkoatletický štadión s umelým osvetlením, letisko Aeroklubu. Prímestská rekreačná oblasť Jahodník, Kamenný mlyn - rybník, kúpalisko. Štrky - prírodné kúpalisko. Trnavské rybníky 85 hektárov - chránená študijná plocha, ornitologická lokalita.

Doprava - autobus, vlak.

Trnavský kraj - okresy, okresné mestá

Najmenší počet okresov ( len sedem ) má Trnavský kraj. Okresné mestá: Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Trnava.

• Trnavský samosprávny kraj: oficiálna stránka

Žilina

Žilina

Krajské a okresné mesto ( 342m n.m., 85.000 obyvateľov ) sa rozprestiera pri vyústení riek Kysuce a Rajčianky do Váhu, obklopujú výbežky Súľovských vrchov, Kysuckej vrchoviny a Javorníkov. Žilina je známa a významná križovatka železnič-ných tratí Slovenska a dôležitá križovatka cestných ťahov. V priemyselnej výrobe je najdôležitejší strojársky a kovoobrábací priemysel, ďalej chemický a drevospracujúci, priemysel stavebných hmôt, potravinársky a textilný priemysel. V meste sídlia viaceré organizácie celoslovenského alebo oblastného významu a niekoľko výskumných ústavov. Slovenské krajské mestá sa rozšírili o Žilinu po tom čo vznikol r.1996 Žilinský kraj.

Najstaršia písomná správa o Žiline je z r.1208. Slovanská osada však existovala už v 11. storočí ( základy románskeho kostolíka ). Mestské práva získala r.1312. Na základe privilégia Ľudovíta I. z r.1381 mali v mestskej rade rovnaké zastúpenie Slováci s nemeckými prisťahovalcami. V r.1378 bol spísaný súbor mestských právnych zvyklostí, tzv. Žilinská kniha, naša najstaršia právna pamiatka, ktorou sa riadili mestá na severozápadnom Slovensku. V r.1429 - 1434 obsadili mesto husiti, ktorí mali silný vplyv na národné uvedomenie Slovákov. Aj po ich odchode sa prejavoval ich vplyv, od r.1451 boli zápisy v mestskej knihe písané po česky so slovenskými znakmi. Od 17. storočia mesto bolo strediskom kultúry severozápadného Slovenska zriadením vyššej školy, tzv. akadémie a tlačiarne. V meste sa vytvorila prvá organizácia evanjelickej cirkvi na Slovensku.

Žilinská synoda r.1610. V 16. - 18. storočí v meste rozkvitali remeslá, hlavne výroba súkna. Rozvoj mesta spôsobilo založenie prvých priemyselných závodov a peňažných ústavov v 2. polovici 19. storočia, v súvislosti s výstavbou železničnej trate Košice - Bohumín r.1871.

Dve desiatky meštianskych domov na námestí v historickom jadre mesta postavili prevažne v renesančnom slohu na pôvodne gotických parcelách. V priebehu stáročí boli viackrát prestavané a prefasádované. Ich prízemné arkády vytvárajú súvislý krytý priestor okolo námestia, typické podlubie. Arkády na susednej Hodžovej ulici nadväzujú na arkády námestia. Pôvodne renesančné domy tejto ulice sú zväčša prestavané. Niekoľko pôvodných renesančných domov je na Radničnej ulici, nadväzujúcej na námestie. Prevažne barokové domy s klasicistickou úpravou sú v ulici Horný Val, kde bolo valové opevnenie mesta.

V miestnej časti Závodie je neskororománsky kostol z čias okolo r.1250, upravený v 16.- 18. storočí so zvyškami fresiek zo 16. storočia. Pri kostole je samostatne stojaca renesančná kaplnka. Obranný múr okolo kostola má renesančnú vstupnú bránu a kruhovú baštu. Pôvodne gotický katolícky farský kostol z čias okolo r.1400, postavený na starších základoch, opevnený r.1540, častejšie prestavovaný a renovovaný, v interiéri so štyrmi obrazmi Josefa Božetěcha Klemensa. Vedľa kostola samostatná renesančná zvonica z r.1530, neskôr nadstavaná. Barokové kostoly s kláštormi rádov františkánov a jezuitov. V mestskej časti Trnové drevený zrubový kostol zo 16. storočia, opravený r.1713, a drevená ľudová architektúra. V mestských častiach Bytčica a Bánová sú klasicistické kaštiele.

Považské múzeum v Budatínskom zámku - archeológia, história, národopis, prírodoveda a osobitná kolekcia výrobkov drotárskeho umeleckého remesla. Považská galéria s dielami súčasných umelcov zo žilinskej oblasti ( 170 diel je od národného umelca Rudolfa Pribiša ) a príležitostné výstavy, bábkové divadlo, štátny komorný orchester.

Sympomech - medzinárodné sympózium a výstava malej mechanizácie v stavebníctve. Bábkárska Žilina, celoslovenská súťažná prehliadka bábkarských súborov. Celoslovenská výstava detskej výtvarnej tvorby. Celoštátny festival detského zborového spevu. Všešportový štadión. Krytý zimný štadión, kryté kúpalisko, kúpalisko. Lesopark Chrásť. Prímestské rekreačné oblasti vrch Hradisko ( 652m ), so zvyškami staroslovanského hradiska - letná a zimná turistika, lyžovanie ( lyžiarsky vlek a lyžiarske stredisko ), turistická chata. Hričovská vodná nádrž - centrum vodných športov a rybolovu. Výbežok Kysuckej vrchoviny s hrebeňom Dubeň 613m ( vyhliadkový vrch na mesto ) s vrchom Straník ( 769m ), tri lyžiarske vleky. V miestnej časti Považský Chlmec dva lyžiarske vleky. Značené trasy do okolitých pohorí - Strážovske vrchy, Kysucká vrchovina a Javorníky.

Doprava - do Žiliny vás dovezie autobus alebo vlak.

Žilinský kraj - okresy, okresné mestá

posledný v abecednom poradí Žilinský kraj má jedenásť okresov, okresné mestá: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina.

• Žilinský samosprávny kraj: oficiálna stránka