MYJAVA

Myjava

Lokalita: Trenčiansky kraj, krajské mesto: Trenčín, Región Dolné Považie.

Okresné mesto Myjava ( 325m n. m, 12.400 obyvateľov )v pohorí Myjavská pahorkatina pri rieke Myjava, na podhorí Malych Karpát, významná národopisná lokalita. Významných podnik Slovenská armatúrka,

Dejiny Myjavy
Pôvodne kopaničiarska obec Myjava, spomínaná r.1392. Od druhej polovice 18.storočia poddanské mestečko. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a remeselnou výrobou. Od polovice 19. storočia významné stredisko slovenského národného a politického života. V septembri r.1848 tam sídlila Slovenská Národná Rada a obyvatelia bojovali v radoch hurbanovských dobrovoľníkov, ktorí tu mali hlavný štáb. V novembri r.1934 v Myjave prijali zástupcovia slovenského maloroľníckeho ľudu „Manifest k celej slovenskej roľníckej chudobe a všetkým trpiacim domkárom, malým a stredným roľníkom.

Pamiatky a pozoruhodnosti
Pamätný dom Slovenskej Národnej Rady z r.1848, národná kultúrna pamiatka, pozostáva z tzv. Koléniho domu, v ktorom v septembri r.1848 zasadala Slovenská Národná Rada, politický a vojenský orgán povstania. K tejto budove pristavali r.1965 až r.1968 modernú železobetónovú budovu Múzea Slovenskej Národnej Rady. Pamätník bojov prvej septembrovej slovenskej výpravy proti vládnemu vojsku r.1848 na poli neďaleko kopanice U Klasovitých patrí taktiež medzi zaujímavé miestne pozoruhodnosti a pamiatky.

Ľudová architektúra na kopaniciach Myjavy. Dvojpodlažné remeselnícke domy pozoruhodnej myjavskej architektúry. Kamenné náhrobníky zo zač. 19. storočia na židovskom cintoríne. Barokový kostol z r.1697 až r.1701.

Múzeum Slovenskej Národnej Rady, expozície dokumentujú dejiny Slovenských národných rád r.1848, r.1918. Tradičné Západoslovenské folklórne slávnosti v júni.

Dovolenka, lyžovačka
Športový štadión, kúpalisko, krytá športová hala, amfiteáter. Turistické východisko značených turistických trás: tri vedú do Bielych Karpát, z nich dve na hlavný hrebeň; jedna do Malých Karpát - „cesta Hrdinov SNP", ktorá cez pohorie Myjavská pahorkatina spája Malé Karpaty a Biele Karpaty a jedna vedie k zrúcanine hradu Branč v Myjavskej pahorkatine. Prímestská rekreačná oblasť pri vodnej nádrži Stará Myjava je miesto pre letnú dovolenku. Lyžiarsky vlek s možnosťami lyžovanie pre zimné prázdniny, rodinná lyžovačka.
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava do mesta Myjava sa dostaneme autobusom aj vlakom.

MEDZILABORCE

Medzilaborce

Lokalita: Prešovský kraj, krajské mesto: Prešov, región Horný Zemplín.

Okresné mesto Medzilaborce ( 326m n. m, 6.800 obyvateľov ) na brehu rieky Laborec v severnej časti pohoria Laborecká vrchovina. Po oslobodení vybudovali tu dva väčšie priemyselné podniky: Vihorlat Snina a závod Brusiareň lustrového skla. Postupujúcou bytovou výstavbou nadobúdajú Medzilaborce vzhľad mesta až sa vypracovalo na okresné mesto.

História Medzilaborce
Prvá zmienka o obci je z r.1557. V minulosti veľmi chudobná obec s chronickou nezamestnanosťou a silným vysťahovalectvom. Od poslednej tretiny 19. storočia okresné sídlo. Za 2. svetovej vojny sa v blízkosti mesta odohrávali kruté boje Karpatsko - dukelskej operácie.

Pamiatky a zaujímavosti
Pravoslávny klasicistický kostol z 18. storočia a nový kostol staroruského neorenesančného slohu z r.1949 je dominantou na vŕšku nad mestom. Na cintoríne ľudová architektúra drevených vyrezávaných náhrobníkov a krížov.

Podujatia, kultúra
Každoročné podujatia - Festival kultúry a športu v júni až júli. Festival drámy a umeleckého slova Alexandra Duchnoviča, občanov ukrajinskej národnosti na Slovensku v máji. Medzilaborecká kultúra sa pýši tým, že je rodiskom významného svetového maliara moderného umenia Andy Warhola, v meste sa nachádza trvalá expozícia výberu z jeho tvorby.

Dovolenka, šport, relax, lyžoanie
Štadión. Ihriská. Kúpalisko. Lyžiarske stredisko na kopci Kýčera. Bežecké trate. Amfiteáter. Rekreačné stredisko v miestnej časti Danová - dovolenka, šport, relax. V zime lyžovačky v neďalekom stredisku lyžiarsky vlek 5km od mesta s možnosťami pre rekreačné lyžovanie.
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava: Medzilaborce sú dostupné autobusom aj vlakom.

MICHALOVCE

Michalovce okresné mesto

Lokalita: Košický kraj, krajské mesto: Košice, región Dolný Zemplín.

Okresné mesto Michalovce ( 115m n. m, 33.400 obyvateľov ) v severnej časti Východoslovenskej roviny v blízkosti pohoria Vihorlat a vodného diela Zemplínska Šírava hospodárske a kultúrne stredisko dolného Zemplína.

Priemysel Michaloviec
V meste sa vybudovali Odevné podniky, Vihorlat Snina, Keramické závody, závod podniku Nafta Gbely, MEZ Michalovce, veľké výrobné družstvá a početné prevádzky okresného charakteru. Mesto je centrom produkčného poľnohospodárskeho okresu, rybárstva. Na obvode mesta je vybudovaná prímestská rekreačná oblasť pri Zemplínskej šírave Biela hora.

Michalovce história
Početné archeologické nálezy dokumentujú osídlenie územia mesta Michalovce a okolia súvisle od mladšej doby kamennej. Slovanské sídlisko je doložené z 10. až 12. storočia. R. 1977 odkryli základy rotundy z čias Veľkomoravskej ríše. Najstaršia písomná zmienka o Michalovciach je z r.1244. Od r.1418 sa vyvíjalo ako zemepánske mestečko, ktoré si udržiavalo poľnohospodársky charakter. Aj za Československej Republiky zostali len poľnohospodárskym centrom severovýchodného Zemplína.

Pamiatky Michalovce
Kaštieľ, klasicisticky prestavaný v 19. storočí, pôvodne strážny objekt zo 17. storočia postavený na základoch vodného hradu Laborci z 13. Storočia, teraz sídlo Zemplínskeho múzea. Pôvodne gotický katolícky kostol zo 14. storočia r.1684 vyhorel, barokovo upravený r.1749, ďaľšie úpravy v 20. storočí; interiér barokový a rokokový. Barokovo - klasicistický katolícky kostol z r.1772. Pravoslávny kostol v neobyzantskom slohu z r.1931 až r.1934. Pseudogotická kaplnka a mauzóleum na Hrádku.

Zaujímavosti Michaloviec
Zemplínske múzeum - oddelenie archeológie, živej a neživej prírody, histórie, dejín a národopisu. Zo zbernej oblasti Zemplína. Výstavné sály múzea. Pamätná izba národného umelca Pavla Horova zemplínskeho rodáka, pamätník pred budovou gymnázia. Hvezdáreň.

Dovolenka a lyžovanie v okolí Michaloviec
Tradičný folklórny festival Zemplínske slávnosti piesní a tancov. Futbalový a hádzanársky Štadión. Zimný štadión. Prímestská rekreačná oblasť mesta na brehu Zemplínskej Šíravy, pod vrchom Biela hora. Kúpanie s upravenými brehmi, lodenica, vodné Športy, športové ihriská.
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava okresné mesto Michalovce je dostupné autobusom aj vlakom.

LEVOČA

Levoča

Lokalita: Prešovský kraj, krajské mesto: Prešov, región Spiš.

Okresné mesto Levoča ( 537m n. m, 14.500 obyvateľov ) pod výbežkami pohoria Levočské vrchy na rozhraní s Hornádskou kotlinou, pri hlavnom cestnom ťahu na Košice. Mestská pamiatková rezervácia zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Priemyselné podniky: Strojsmalt, Tatrasvit. Mimo historického jadra vznikli nové sídliská.

Archeologická lokalita
Sídliská viacerých kultúr, najstaršie neolitické, najmladšie slovanské z čias Veľkomoravskej ríše. Mesto bolo obnovované po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia, písomne doložené r.1249 a postupne sa vyvinulo v najvýznamnejšie mesto regiónu Spiš. Od r.1271 sídlo samosprávy 24 spišských miest.

Pred r.1323 sa Levoča vymanila zo Spoločenstva spišských Sasov a stala sa slobodným kráľovským mestom. Od 14. storočia sa začína jej hospodársky rozkvet. Získala rôzne obchodné výhody a bola oslobodená od platenia poplatkov, obyvatelia mesta bohatli. V 14. storočí utvorila Levoča na ochranu svojich práv spolu s Košicami, Prešovom, Bardejovom a Sabinovom spolok 5 hornouhorských miest, tzv. Pentapolitanu.

Historický rozkvet
Najväčší historický rozkvet zaznamenala Levoča v 15. a 16. storočí, keď bol v meste čulý obchodný ruch najmä s Poľskom a pracovali tu početné remeselnícke cechy, z nich najvýznamnejší bol zlatnícky a meďotepecký. Od 15. až do 18. storočia pracovali tu významné rezbárske dielne. Veľké požiare v 16. storočí zničili veľkú časť mesta a nastala nová renesančná výstavba. Mesto bolo kultúrnym centrom reformácie na Slovensku.

Od r.1624 pôsobila v meste tlačiareň. Protihabsburské povstania znamenali úpadok mesta, dovŕšený koncom 19. storočia izolovaním mesta od hlavnej železničnej trate. Od 40. rokov 19. storočia sa stala Levoča strediskom národnooslobodzovacieho hnutia Slovákov štúrovskej generácie. Tu po prvý raz zaznela hymnická pieseň „Nad Tatrou sa blýska". R.1939 sa vzbúrila miestna vojenská posádka proti vojne s Poľskom. Od r.1943 pôsobili v okolitých horách silné partizánske skupiny. Po vypuknutí Slovenského Národného Povstania sa vojenská posádka pridala k Povstaniu.

Pamiatky mesta levoča
Historické jadro mesta Levoča tvoria mnohé pamiatky, mestská pamiatková rezervácia, si zachovalo svoj stredoveký vzhľad. Z množstva vzácnych kultúrnohistorických a umeleckých objektov sú najhodnotnejšie národné kultúrne pamiatky: dielo majstra Pavla z Levoče a kostol Svätého Jakuba. Gotický farský kostol Svätého Jakuba bol stavebne ukončený pred r.1400. Je to druhý najväčší gotický kostol na Slovensku. Jeho hlavný oltár, dielo majstra Pavla z Levoče z r.1507 až r.1518, je najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete. Je vysoký 18,6m a široký 6m. V predele oltára je výjav "Poslednej večere", v oltárnej skrini monumentálne plastiky madony s dieťaťom vysokej 2,47m, Svätého Jakuba vysokej 2,32m Jána apoštola vysokej 2,30m. Krídla oltára zdobia reliéfy, pri jeho zatvorení vidieť tabuľové maľby. Celý interiér kostola je veľmi dobre zachovaný a je v podstate múzeum sakrálneho umenia stredoveku.

Mestské hradobné a parkánové múry a brány sú zo 14. až 17. storočia, a zachovali sa v dĺžke 2km. Radnicu, pôvodne gotický objekt z konca storočia dokončili v renesančnom slohu r.1551. Pred radnicou je pranier - klietka hanby - z r.1600. Námestie lemuje vyše 50 meštianskych domov bohatých kupcov. Skladajú sa takmer pravidelne z traktov, pôvodne boli len jednoposchodové, terajšia podoba je zo 16. až 17. storočia, niektoré časti, ako kamenné portály s lomenými oblúkmi, sú zo 14. až 15. storočia.

Najhodnotnejší je tzv. Thurzov dom s charakteristickou spišskou renesančnou atikou. Veľmi pekný a zachovalý je Mariássyho dom. Viac ako 200 prevažne renesančných domov aj mimo hlavného námestia. Ďaľšie hodnotné objekty: renesančné zvonice, empírový župný dom goticko - renesančný objekt Breuerovej tlačiarne, gotický gymnaziálny kostol, kláštor minoritov s gotickou arkádovou krížovou chodbou zo storočia a nový minoritný kostol. Veľmi zaujímavé sú aj mnohé malé domčeky niekdajšej levočskej chudoby na Malej, Ružovej a Žiackej ulici. Viaceré objekty sa postupne upravujú pre kultúrne a spoločenské využitie.

Neprehliadnite počas návštevy
Spišské múzeum v budove radnice; exponáty dokumentujú hospodársky a politický vývin mesta, cechové pamiatky, expozícia dejín a galéria. Dom majstra Pavla so zameraním na jeho život a dielo. V gotickom objekte bývalej mestskej zbrojnice sú zbierky zbraní, mincí a národopisu z regiónu Spiša. V stredovekej bašte je Slepecké múzeum. V meste je škola pre nevidiacich, tlačiareň a výrobné družstvo.

Dovolenky a lyžovačky
Komplex športovísk v meste počas letnej dovolenky. Kúpalisko. Umelá ľadová plocha. Prímestská rekreačná oblasť na lyžovačky v Levočskej doline umožňuje lyžovanie, Lyžiarske stredisko, dva lyžiarske vleky.
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava okresné mesto Levoča navštívite autobusom aj vlakom.

MARTIN

Martin

Lokalita: Žilinský kraj, krajské mesto: Žilina, región Turiec.

Okresné mesto Martin ( 395m n. m, 58.300 obyvateľov ) sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Turiec v Turčianskej kotline, pod výbežkami vrchu Martinské hole v pohorí Lúčanská Malá Fatra. Administratívne, hospodárske a kultúrne stredisko Turca s významným strojárskym, drevárskym, potravinárskym a polygrafickým priemyslom, V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia centrum slovenského národného a kultúrneho života.

História mesta Martin
Od oslobodenia pribudol k miestnemu priemyslu podnik Turčianske strojárne, Severoslovenské celulózky a papierne, Polygrafia, zmodernizovali Železničné opravovne a strojárne, ako aj podniky potravinárskeho priemyslu. Mesto sa rozrástlo do Šírky i výšky okolo historického jadra. K mestu pripojili Vrútky, Priekopu a Záturčie. Pobočka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Stála divadelná scéna Slovenské komorné divadlo. Symfonický orchester. Sídlo Matice slovenskej a Etnografického ústavu Slovenského národného múzea.

Najstaršia písomná zmienka je z r.1264. Mestské práva získal Martin r.1340. Aj napriek týmto právam zostal po stáročia zemepánskym mestečkom, závislým od panstva hradu Sklabiňa. Od 17. storočia do zrušenia žúp r.1922 bol sídlom Turčianskej župy. Provinciálny ráz mesta mal Martin aj v polovici 19. storočia. Bol strediskom prebúdzajúceho sa slovenského národného a politického hnutia.

Matica Slovenská v Martine
V dňoch 6. a 7. júna r.1861 prijali v Martine Memorandum slovenského národa, 3. augusta r.1863 založili Maticu slovenskú. R.1866 vzniklo jedno z troch slovenských gymnázií. R.1869 založili spolok slovenských žien Živena a Kníhtlačiarsky učený spolok. Od r.1870 tu vychádzali Národné noviny a od r.1881 Slovenské pohľady. Roku1870 vznikol Slovenský spevokol a r.1893 Muzeálna slovenská spoločnosť.

Aj za stupňujúcej sa maďarizácie, po zastavení činnosti Matice slovenskej 13. apríla r.1875, sa stal Martin centrom slovenského kultúrneho a spoločenského života, kde pôsobili poprední predstavitelia vtedajšieho slovenského diania. Dňa 30. októbra r.1918 prijali tu predstavitelia Slovenska Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa prihlásili k novému štátu Čechov a Slovákov, k Československu. Martin mal aj významný podiel na príprave Slovenského Národného Povstania a na prvých bojových akciách v posledných dňoch augusta r.1944.

Martinský cintorín
Cintorín národných dejateľov v Martine je národná kultúrna pamiatka, kde je pochovaných viac ako 60 kultúrnych a politických dejateľov pôsobiacich prevažne v Martine, ale aj inde, napríklad Janko Kráľ, Martin Kukučín a Janko Jesenský. Cintorín založili začiatkom 19. storočia. Ako prvého významného dejateľa pochovali podpredsedu Matice slovenskej Karola Kuzmányho. Mená dalších: Ján Francisci, Andrej Kmeť, Jozef Škultéty, Svetozár Hurban Vajanský, Elena Maróthy - Šoltésová, Matúš Dulla, Viliam Paulíny Tóth, Július Barč Ivan, František Hečko, Ivan Thurzo, Martin Benka, Fraňo Štefunko, Ján Valašťan - Dolinský a ďaľší.

Národné kultúrne pamiatky
Národný cintorín dejateľov a prvá budova Matice Slovenskej z r.1869 až r.1875. Kultúrnohistorické a umelecké pamiatky: Budova bývalého Národného domu z r.1888. Budova niekdajšieho matičného gymnázia. Súbor budov okolo evanjelického kostola, rozostavených okolo uzavretého dvora pod lipami. Budova starého Slovenského národného múzea z r.1906 až r.1908 a súčasného Slovenského národného múzea z r.1929 až r.1932, obe podľa projektov architekta Michala Milana Harminca.

Klasicistická budova bývalého župného domu z r.1750, Jánošíkovská fontána od národného umelca Fraňa Štefunku. V ranogotickom katolíckom kostole z polovice 13. storočia hodnotný interiér a gotické fresky zo 14. storočia. Pamätné miesto Pod lipami, kde 6. a 7. júna r.1861 prijali Memorandum slovenského národa, na priečelí evanjelickej fary monumentálny reliéf od akademického sochára Jána Koniarka. Rodný dom Janka Jesenského. Dom Martina Benku.

Zaujímavosti Martina
Slovenské národné múzeum - Etnografický ústav Martin: etnografické zbierky, galéria ľudového výtvarného umenia, výstavné priestory. Celoslovenská národopisná expozícia v prírode. Múzeum slovenskej dediny. Pozostáva z etnických celkov. Turčianske múzeum Andreja Kmeťa - regionálna história, archeológia a príroda. Múzeum a galéria národného umelca Martina Benku. Pamätná sieň Matice slovenskej ako stála expozícia v jej budove. Pamätník slovenskej literatúry. Botanická záhrada pri Slovenskom národnom múzeu. Slovenské komorné divadlo.

Dovolenka a lyžovanie v okolí Martina
Slovesná jar, každoročná tradičná prehliadka literárnych prác v prednese autorov. Slovenský festival populárnej piesne. Všešportový areál na Hostihore, strelnica, športová hala, plážové kúpalisko, krytý bazén, kúpalisko v športovom areáli, krytý zimný štadión. Lyžovačky, lyžiarske stredisko, sedačkový výťah na Martinské hole ( 830m n. m. ) Štyri lyžiarske vleky. Prímestské rekreačné oblasti Podstráne, okolie chaty na Martinských holiach s výbornými možnosťami pre lyžovanie. Značená turistická trasa z Podstrání k chate na Martinských holiach a na Veľkú lúku ( 1476m n. m ). Ďaľšie značené turistické trasy z miestnych častí Priekopa a Vrútky na hlavný hrebeň Lúčanskej Malej Fatry medzi Veľkou lúkou a Grúňom ( 1100m n. m ).
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava Martin možno navštíviť autobusom aj vlakom.

MALACKY

Malacky

Lokalita: Bratislavský kraj, krajské mesto: Bratislava, región Záhorie.

Okresné mesto Malacky ( 159m n. m, 18.000 ) na Borskej nížine, 40km na sever od Bratislavy. Od druhej polovice 19. storočia hospodárske centrum regiónu Záhoria. Rozvinutý potravinársky, kovospracujúci, chemický a nábytkársky priemysel. Na okolí ťažba zemného plynu. Viaceré moderné sídliská.

História Malacky
Na území mesta veľkomoravské sídliská z 11. a 12. storočia. História poprvý raz sa spomína mesto v záznamoch z r.1231, Od roku 1573 sa vyvinulo sídlo v zemepánske mestečko.

Pamiatky v Malackách
Renesančný kaštieľ z r.1624 s klasicistickou úpravou a rozsiahlym anglickým parkom so vzácnymi drevinami. Sakrálne pamiatky renesančno barokový kostol a kláštor františkánov, obklopený od r.1653 obranným štvorvežovým múrom s hodnotným interiérom. Pôvodne neskororenesančný kostol, barokovo prestavaný.

Kultúra Malacky
Rodisko spisovateľa Ľuda Zúbka. Mestské múzeum v bývalom mlyne, kultúra Záhorácka izba, národopis, keramika, olejomaľby.

Dovolenka Malacky
Športový štadión, strelnica. Prírodné kúpaliská letná dovolenka, rybolov vo viacerých jazerách na okolí.
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava do malaciek je možná autobusom aj vlakom.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

Liptovský Mikuláš, Nízke tatry

Lokalita: Žilinský kraj, krajské mesto: Žilina, región Liptov.

Okresné mesto Liptovský Mikuláš ( 577m n. m, 32.600 obyvateľov ) v údolí rieky Váh v Liptovskej kotline, obklopené vencom hôr pohorí Nízke Tatry a Západné Tatry z pohoria Vysoké tatry. Liptovský Mikuláš je administratívne centrum Liptova, významné stredisko kožiarskeho, potravinárskeho a strojárskeho priemyslu. Historické jadro mesta obklopujú nové sídliská. Na obvode mesta boli vybudované priehradné jazero Liptovská Mara - významné a rozsiahle stredisko cestovného ruchu a turistiky s možnosťami trávenia letnej dovolenky. Početné kultúrne a športové zariadenia.

História Liptovského Mikuláša
Osídlenie územia mesta Liptovský Mikuláš je doložené archeologickými nálezmi z mladšej doby bronzovej. Slovanské osídlenie je doložené v 11. a 12. storočí. Mesto založili v druhej polovici 13. storočia, r.1286 sa spomína už ako existujúca obec. V 14. storočí získalo trhové práva, ale až do r.1848 zostalo zemepánskym mestom. Od r.1677 sídlo Liptovskej župy. Od 19. storočia dôležité centrum, slovenského politického hnutia. Slovenský literárny spolok Tatrín založili r.1844. Dňa 10. mája r.1848 boli v meste vyhlásené "Žiadosti slovenského národa", prvý revolučný politický program slovenských národovcov.

Pamiatky Liptovský Mikuláš
Budova a nádvorie domu U čierneho orla, sú národnou kultúrnou pamiatkou. Pamätník na vrchu Háj ( Nicovô ) nad mestom, kde na ústrednom cintoríne je pochovaných 1.369 padlých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Objekt Literárnohistorického múzea Janka Kráľa, pôvodne renesančná palatínska kúria z r.1713, Župný dom, kde r.1713 odsúdili na smrť legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka. Bývalý župný dom, pôvodne neskorobarokový objekt, klasicisticky upravený a rozšírený, pseudobarokovo prefasádovaný. Barokový objekt Múzea Slovenského krasu a ochrany prírody, pôvodne jezuitský kláštor z r.1751 až r.1764. V mestskej časti Vyšný Hušták garbiarske a farbiarske remeselnícke domy zo zač. 19. storočia.

V mestskej časti Palúdzka renesančný a rokokový kaštieľ. V mestskej časti Liptovská Ondrašová pôvodne tri renesančné kúrie. Pôvodne gotický kostol Svätého Mikuláša z r.1280 v 18. storočí zbarokizovaný a r.1940 regotizovaný. V interiéri pôvodne gotické maľované krídla hlavného oltára, gotický krídlový oltár z r.1470 až r.1480, neskorogotický krídlový oltár z r.1520 a kamenná krstiteľnica zo 14. storočia. V klasicistickom evanjelickom kostole vzácne textílie z konca 17. a začiatku 18. storočia. V miestnej časti Okoličné pôvodne renesančný kaštieľ, barokovo upravený a r.1955 až r.1956 adaptovaný, baroková kúria a pôvone gotický kostol s kláštorom, neskôr barokovo upravený.

Pomníky a pamätné tabule významných osobností slovenského kultúrneho a politického života, ktoré sa narodili alebo pôsobili v meste. Pomníky Janka Kráľa, Gašpara Fejérpataky - Belopotockého, Michala Miloslava Hodžu, Juraja Tranovského. Pamätné tabule Jána Levoslava Bellu, Martina Rázusa, Márie Rázusovej - Martákovej, Petra M. Bohúňa, Aurela Stodolu, Karola Ruppeldta, Juraja Bartoša, Kolomana Sokola, Janka Alexyho.

Kultúra LM
Múzeum Slovenského krasu a ochrany prírody, vznik, vývoj a využitie jaskýň a krasových javov Slovenska. Literárnohistorické múzeum Janka Kráľa, život a dielo romantického básnika, literárne tradície Liptova, história mesta a stála výstava „Jánošík v histórii a kultúrnych dejinách Liptova a Slovenska". Oblastná galéria Petra Michala Bohúňa, tri stále expozície: staré umenie 19. storočí, umenie 20. storočia a výtvarné diela umelcov z Liptova. Sídlo Slovenskej speleologickej spoločnosti a Ústredia štátnej ochrany prírody.

Dovolenka a lyžovanie vokolí Liptovský Mikuláš
Športové štadióny, ľahkoatletická dráha, plážové kúpalisko, lodenica, krytý zimný štadión, areál vodného slalomu na rieke Váh s kanoistickým bazénom patria do kategórie letná dovolenka. Mesto je výbornym centrom pre lyžovanie v okolitých najvýznamnejších slovenských lyžiarskych strediskách, ktoré ponúkajú Vysoké Tatry, ale hlavne Nízke Tatry - Chopok, Jasná, Demänovská dolina. Lyžiarske stredisko v miestnej časti Iľanovo, na lokalite Košútovo. Značené turistické trasy, východisko do Nízkych Tatier, hlavne do Demänovskej doliny najvýznamnejšej zimnej rekreačno turistickej oblasti na Slovensku  ponúkajúcej perfekné možnosti lyžovačky.
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava Liptovský Mikuláš autobusom aj vlakom.

LUČENEC

Lučenec, centrum mesta

Lokalita: Banskobystrický kraj, krajské mesto: Banská Bystrica, región Novohrad.

Okresné mesto Lučenec ( 190m n. m, 27.500 obyvateľov ) v centrálnej časti Lučenskej kotliny je administratívne, kultúrne a hospodárske centrum regiónu Novohrad. Lučenec sa stal významným priemyselným mestom. Textilný podnik Poľana, strojársky ZTS Martin, nábytkársky, podnik stavebných hmôt. Mäsopriemysel a mliekárne. V meste sa vybudovali nové sídliská, zvýšil sa počet obyvateľov na úroveň priemerného okresného mesta.

Historický vývoj Lučenca
Lučenec vznikol v 13. storočí zo slovanskej osady. Najstaršia zmienka je z r.1262. R.1451 Jan Jiskra porazil vojská Jána Hunyadyho. V 17. storočí mesto často ovládali turecké vojská. Od r.1695 mal obmedzené mestské práva. V 17. až 18. storočí nastal rozvoj remesiel. Drobné priemyselné podniky v druhej polovici 19. storočia.

Pamiatky Lučenec
Secesné domy postavené okolo r.1900. Radnica z r.1892. Dva neskorobarokové objekty na námestí. Bývalý mestský hostinec Reduta z r.1810 až r.1816, obnovený r.1953. Secesný objekt bývalej kaviarne Corso. Secesná synagóga.

Známe osobnosti
V Lučenci študovali: Ján Čajak ml., Daniel Maróthy, Janko Alexy a Ján Poničan. Na cintoríne je pochovaná umelkyňa Božena Slančíková - Timrava. Busta Timravy je od národného umelca Fraňa Štefunku.

Novohradská galéria.

Dovolenka a lyžovanie Lučenec
Široké možnosti dovolenky, športový areál. Zimný štadión. Kryté kúpalisko. Kúpalisko. Športová hala. Mestský park Lučenské kúpele. Rekreačnou oblasťou mesta je priehrada Ľadovo na západ od mesta. Odtiaľ pokračuje značená turistická trasa cez obec Ľuboreč na vrch Lysec ( 716m n. m ) v pohorí Ostrôžky.
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava Lučenec možno navštíviť autobusom aj vlakom.