ROŽŇAVA

Rožňava

Lokalita: Košický kraj, krajské mesto: Košice, región Gemer.

Okresné mesto Rožňava ( 314 m n.m, 18.800 obyvateľov ) leží v Rožňavskej kotline v údolí rieky Slaná, pod južnými výbežkami Volovských vrchov, administratívne a hospodárske stredisko gemerskej oblasti. Po oslobodení zaznamenalo mesto podstatný rozvoj. Dobudovala sa južná železničná magistrála nadviazaním Rožňavy na trasu Košice - Bratislava. K strojárskemu závodu Železnorudných baní pribudli podniky strojárenstva a stavebníctva.

Vznik mesta Rožňava
Rožňava vznikla ako banícke sídlisko. Najstarší písomný doklad je z r.1291. Prvé mestské výsady získala r.1340 a poddanským mestom sa stala r.1382. Slobodným kráľovským mestom sa stala r.1410. V 16. storočí nastal úpadok baníctva, najmä vplyvom tureckých nájazdov. V 17. storočí baníctvo zaniklo. Nasledujúce storočia sa rozvíjala remeselná výroba a manufaktúry. V 20. storočí sa obnovila ťažba v železnorudných baniach, ale mesto nemalo väčší priemyselný závod.

História Rožňavy
Historickým jadrom mesta je pravidelné štvorcové Námestie baníkov s bývalou mestskou vežou. Meštianske domy sú situované priamo na niekdajších štôlňach a kutacích jamách stredovekých zlatých baní. Pri veľkých požiaroch r.1566 a r.1711 zhoreli stredoveké domy. Zač. 18. storočia ich prestavali v slohu klasicizujúceho baroka a koncom 18. storočia v slohu baroka. Veľkú časť z nich koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia prefasádovali. Tieto poschodové domy ( celkove 24 ) tvoria jednotný celok a zachovali si pôvodnú dispozíciu i mnohé architektonické prvky. Neskorogotické detaily sa zachovalí len na dome č. 15, ktorý v 19. storočí pseudogoticky upravili.

Pamiatky Rožňavy
Baroková budova bývalej radnice vznikla spojením a adaptáciou dvoch starších budov po r.1711. V reprezentačných miestnostiach je výstavná sieň. Vo vedľajšej budove niekdajšej banskej komory bola r. 1706 až r.1707 mincovňa. Pivnice tohto domu sú spojené s bývalými šachtami a štôlňami na námestí. Pôvodne neskororenesančná veža na námestí vznikla r.1643 až r.1654, v 18. storočí ju stavebne podstatne upravili. V súčasnosti je zrenovovaná na vyhliadkovú vežu. Na Šafárikovej ulici sú viaceré domy z rozhrania 17. a 18. storočia, prefasádované v 19. storočí. Z nich v klasicistickom dome č. 53 z r.1782 bola prvá rožňavská manufaktúra na výrobu kože. Objekt sa adaptuje pre účely Baníckeho múzea.

Zaujímavosti Rožňava
Zvyšky mestských hradieb s prachárenskou vežou a pozostatky bývalej Jiskrovej pevnosti z 15. storočia na cintoríne. Barokovo - klasicistická biskupská rezidencia, ktorá vznikla r.1776 až r.1778 spojením niekdajšieho kláštora a susedného obytného domu. Klasicistické budovy premonštrátskeho kláštora r.1778 a teologického seminára r.1808. Pôvodne gotický farský kostol stavebne ukončený r.1304, prestavaný 15. až 16. storočí, od r.1776 biskupská katedrála Na renesančnom oltárnom obraze Metercie z r.1513 sú realisticky znázornené banícke scény z dolovania rudy. Barokový kostol, kalvária nad mestom a morový stĺp.

Banícke múzeum - štyri expozície v osobitných objektoch: ľudové umenie Gemera, expozícia baníctva a hutníctva, príroda Slovenskáho krasu. Hvezdáreň Urania.

Dovolenka lyžovanie Rožňava
Kúpalisko. Lyžiarsky areál Strelnica, lyžovanie, slalomový svah s umelou hmotou, lyžiarsky vlek patrí medzi známe lyžiarske strediská v tejto oblasti. Klzisko. Športový areál s 50m kúpaliskom. 25m krytým bazénom, zimným štadiónom. Prímestskou rekreačnou oblasťou mesta je Rožňavská dolina 2km na severovýchod vo Volovských vrchoch, tzv. Rožňavské kúpele s jazerom a lesoparkom. Deväť km ďalej na sever rekreačné stredisko s kúpaliskom s celoročnou prevádzkou, dovolenka pre rodiny. Z mesta vychádza šesť značených turistických trás do Volovských vrchov a k atraktívnym kultúrnohistorickým objektom okolia, ako sú Krásna Hôrka a Betliar. Jedna na Silickú planinu a jedna do Revúckej vrchoviny vrch Turecké ( 954m ).
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava okresné mesto Rožňava spojené autobusom aj vlakom.