MARTIN

Martin

Lokalita: Žilinský kraj, krajské mesto: Žilina, región Turiec.

Okresné mesto Martin ( 395m n. m, 58.300 obyvateľov ) sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Turiec v Turčianskej kotline, pod výbežkami vrchu Martinské hole v pohorí Lúčanská Malá Fatra. Administratívne, hospodárske a kultúrne stredisko Turca s významným strojárskym, drevárskym, potravinárskym a polygrafickým priemyslom, V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia centrum slovenského národného a kultúrneho života.

História mesta Martin
Od oslobodenia pribudol k miestnemu priemyslu podnik Turčianske strojárne, Severoslovenské celulózky a papierne, Polygrafia, zmodernizovali Železničné opravovne a strojárne, ako aj podniky potravinárskeho priemyslu. Mesto sa rozrástlo do Šírky i výšky okolo historického jadra. K mestu pripojili Vrútky, Priekopu a Záturčie. Pobočka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Stála divadelná scéna Slovenské komorné divadlo. Symfonický orchester. Sídlo Matice slovenskej a Etnografického ústavu Slovenského národného múzea.

Najstaršia písomná zmienka je z r.1264. Mestské práva získal Martin r.1340. Aj napriek týmto právam zostal po stáročia zemepánskym mestečkom, závislým od panstva hradu Sklabiňa. Od 17. storočia do zrušenia žúp r.1922 bol sídlom Turčianskej župy. Provinciálny ráz mesta mal Martin aj v polovici 19. storočia. Bol strediskom prebúdzajúceho sa slovenského národného a politického hnutia.

Matica Slovenská v Martine
V dňoch 6. a 7. júna r.1861 prijali v Martine Memorandum slovenského národa, 3. augusta r.1863 založili Maticu slovenskú. R.1866 vzniklo jedno z troch slovenských gymnázií. R.1869 založili spolok slovenských žien Živena a Kníhtlačiarsky učený spolok. Od r.1870 tu vychádzali Národné noviny a od r.1881 Slovenské pohľady. Roku1870 vznikol Slovenský spevokol a r.1893 Muzeálna slovenská spoločnosť.

Aj za stupňujúcej sa maďarizácie, po zastavení činnosti Matice slovenskej 13. apríla r.1875, sa stal Martin centrom slovenského kultúrneho a spoločenského života, kde pôsobili poprední predstavitelia vtedajšieho slovenského diania. Dňa 30. októbra r.1918 prijali tu predstavitelia Slovenska Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa prihlásili k novému štátu Čechov a Slovákov, k Československu. Martin mal aj významný podiel na príprave Slovenského Národného Povstania a na prvých bojových akciách v posledných dňoch augusta r.1944.

Martinský cintorín
Cintorín národných dejateľov v Martine je národná kultúrna pamiatka, kde je pochovaných viac ako 60 kultúrnych a politických dejateľov pôsobiacich prevažne v Martine, ale aj inde, napríklad Janko Kráľ, Martin Kukučín a Janko Jesenský. Cintorín založili začiatkom 19. storočia. Ako prvého významného dejateľa pochovali podpredsedu Matice slovenskej Karola Kuzmányho. Mená dalších: Ján Francisci, Andrej Kmeť, Jozef Škultéty, Svetozár Hurban Vajanský, Elena Maróthy - Šoltésová, Matúš Dulla, Viliam Paulíny Tóth, Július Barč Ivan, František Hečko, Ivan Thurzo, Martin Benka, Fraňo Štefunko, Ján Valašťan - Dolinský a ďaľší.

Národné kultúrne pamiatky
Národný cintorín dejateľov a prvá budova Matice Slovenskej z r.1869 až r.1875. Kultúrnohistorické a umelecké pamiatky: Budova bývalého Národného domu z r.1888. Budova niekdajšieho matičného gymnázia. Súbor budov okolo evanjelického kostola, rozostavených okolo uzavretého dvora pod lipami. Budova starého Slovenského národného múzea z r.1906 až r.1908 a súčasného Slovenského národného múzea z r.1929 až r.1932, obe podľa projektov architekta Michala Milana Harminca.

Klasicistická budova bývalého župného domu z r.1750, Jánošíkovská fontána od národného umelca Fraňa Štefunku. V ranogotickom katolíckom kostole z polovice 13. storočia hodnotný interiér a gotické fresky zo 14. storočia. Pamätné miesto Pod lipami, kde 6. a 7. júna r.1861 prijali Memorandum slovenského národa, na priečelí evanjelickej fary monumentálny reliéf od akademického sochára Jána Koniarka. Rodný dom Janka Jesenského. Dom Martina Benku.

Zaujímavosti Martina
Slovenské národné múzeum - Etnografický ústav Martin: etnografické zbierky, galéria ľudového výtvarného umenia, výstavné priestory. Celoslovenská národopisná expozícia v prírode. Múzeum slovenskej dediny. Pozostáva z etnických celkov. Turčianske múzeum Andreja Kmeťa - regionálna história, archeológia a príroda. Múzeum a galéria národného umelca Martina Benku. Pamätná sieň Matice slovenskej ako stála expozícia v jej budove. Pamätník slovenskej literatúry. Botanická záhrada pri Slovenskom národnom múzeu. Slovenské komorné divadlo.

Dovolenka a lyžovanie v okolí Martina
Slovesná jar, každoročná tradičná prehliadka literárnych prác v prednese autorov. Slovenský festival populárnej piesne. Všešportový areál na Hostihore, strelnica, športová hala, plážové kúpalisko, krytý bazén, kúpalisko v športovom areáli, krytý zimný štadión. Lyžovačky, lyžiarske stredisko, sedačkový výťah na Martinské hole ( 830m n. m. ) Štyri lyžiarske vleky. Prímestské rekreačné oblasti Podstráne, okolie chaty na Martinských holiach s výbornými možnosťami pre lyžovanie. Značená turistická trasa z Podstrání k chate na Martinských holiach a na Veľkú lúku ( 1476m n. m ). Ďaľšie značené turistické trasy z miestnych častí Priekopa a Vrútky na hlavný hrebeň Lúčanskej Malej Fatry medzi Veľkou lúkou a Grúňom ( 1100m n. m ).
Článok zo seriálu - Slovensko mestá.

Doprava Martin možno navštíviť autobusom aj vlakom.